V marci 1989 dostal kozmonaut Sergej Krikaľov (štartoval na Sojuze TM-7) na adresu svojho pozemského bydliska vojenské povolávacie rozkazy, a keďže na ne z Miru neodpovedal, prišla mu aj súdna obsielka.
naj... úkaz
Kovaľonok v dňoch 14. až 17. 5. 1981 vraj pozoroval ufónov (vyzerali ako starogrécki bohovia). Mala sa tým údajne zaoberať 200-členná skupina ruských odborníkov, ktorá správu založila ako supertajnú. Informácia je, pochopiteľne, nehodnoverná, pretože v zjavne fingovanej správe sa chybne uvádza meno jeho kolegu Savinyča i riadiaceho strediska, čo by v odbornej expertíze nebolo možné.
jediný ziskový let
Bol to let Solovieva a Balandina v roku 1990 v rakete Sojuz TM-9 na Mir. Náklady boli 90 mil. rubľov, výnos 108 mil. rubľov.
Rekordný pobyt
Valerij Poľakov, ruský lekár, ktorý štartoval na rakete Sojuz TM-18 v januári 1994, bol v kozme 16 mesiacov.
Rekordný počet ľudí
v kozme
V novembri 1994, keď okrem trojčlennej posádky rakety Sojuz TM-11 a dvojčlennej posádky Miru bola v kozme aj sedemčlenná posádka Columbie. Spolu 12 ľudí.
Najriskantnejšie
podujatie
Osud ruskej kozmonautiky sa ocitol v rukách jediného človeka, zelenáča Jurija Malenčenka, ktorý z kabíny Sojuzu (hoci na to nebol školený a trénovaný) na diaľku riadil problémový Progress M-24, aby dopravil materiál a potraviny nevyhnutné na prežitie posádky na Mire, v ktorej boli samí rekordéri vrátane sebapozorujúceho doktora Poľakova. Hoci Progress dvakrát do Miru narazil, nakoniec sa s ním úspešne spojil a Malenčenko sa stal v momente ruským hrdinom.
Najdiskutovanejšia pikantéria
Údajne koncom roka 1972 sa sovietski lekári pokúsili o vykonanie pohlavného aktu vo vesmíre. Malo sa to udiať na stanici Saľut 7, kam mala aktérov dopraviť neočíslovaná raketa Sojuz s trojčlennou posádkou. Veliteľom lode mal byť nejaký Jurij Sergejevič Š. a palubnou inžinierkou akási Olinka. Milostný akt medzi lekárom a Olinkou sa však nevydaril, lebo Olinka začala silno krvácať, takže sa museli predčasne vrátiť na Zem a Olinku ihneď dopraviť do nemocnice. Správ s podobnými verziami (vrátane druhého letu Svetlany Savickej) je však mnoho, a preto ich treba brať s veľkou rezervou.
ženské prvenstvo
Svetlana Savická uskutočnila v rámci expedície s raketou Sojuz T-12 k Saľutu 7 prvý výstup ženy do otvoreného priestoru. Saľut štartoval z Bajkonuru 17. júla 1984 a so Savickou leteli V. Džanibekov a I. Volk. Bol to propagandistický let, ktorého cieľom bolo predbehnúť v prvenstve ženy v otvorenom priestore Kathy Sullivanovú, ktorá to mala v pláne letu Challengera v októbri toho istého roku. Volk zasa robil atestáciu na let ruským raketoplánom, ktorý sa ako projekt skončil po prvom skúšobnom lete.
