ckej energie) na svoje fungovanie iba moč a pot a sú úplne spoľahlivé. Recyklačný prístroj bude v treťom module, takzvanom servisnom, ktorý by mal byť vynesený na obežnú dráhu okolo Zeme v polovici budúceho roka. Hlavný kyslíkový generátor Elektron je meter dlhý valec, v ktorom sa premieňa moč kozmonautov na kyslík. Ide o vcelku jednoduchý chemický proces - o recykláciu moču na vodu. V druhej fáze je z vody, pozostávajúcej z vodíka a kyslíka, oddelený vodík. Z 1,5 litra moču, ktorý každý kozmonaut denne `vyprodukuje`, vyrobí Elektron 0,86 kg kyslíka - teda presne to množstvo, ktoré je preňho denne potrebné. Elektron má životnosť 320 až 340 dní, ale tieto systémy možno používať, kým nevypadnú z prevádzky. Človek vyprodukuje 1,5 litra potu denne. Z neho sa vyrába destilovaná voda, ale tá nie je veľmi chutná, a tak sa do nej pridávajú soli, takže potom má rovnakú chuť ako voda, ktorú poznáme. V priebehu uplynulého fungovania Miru, teda už 12 rokov, si vedci overili, že kozmonaut potrebuje 2,7 litra vody denne. Z toho 1,5 litra pochádza z recyklovaného potu, 0,6 litra z tekutiny obsiahnutej v jedle a ostatná voda je z čerstvých zásob dodaných zo Zeme.
Na prstoch sa dajú zrátať dni, ktoré nás delia od začatia najväčšej a najdrahšej udalosti v dejinách kozmonautiky: budovania International Space Station Alpha (ISS Alpha), čiže Medzinárodnej kozmickej stanice Alpha, za účasti USA, Ruska, Európy, Kanady a Japonska.
Základný blok vesmírneho komplexu mala ruská raketa Proton vyniesť na obežnú dráhu okolo Zeme už v júli, ale termín sa presunul na 20. novembra. Ak sa nestane nič nepredvídané (hoci prichádzajú informácie o problémoch s tepelnou izoláciou modulu), bude tento deň pamätný, o ktorom sa v učebniciach bude písať asi toto: "...v skorých ranných hodinách raketa Proton-M vyniesla na obežnú dráhu základný kameň vesmírneho komplexu ISS Alpha, ruský modul FGB (Funkcionaľnyj Gruzovoj Blok), ktorému dali meno Zaria. Modul vyrobila ruská konštrukčná kancelária NPO Chruničev na objednávku firmy Boeing a jeho cena je
180 miliónov dolárov. FGB má dĺžku 12,8 m, maximálny priemer 4 m a jeho obývateľný priestor je 55 metrov kubických. Má 4 styčné uzly na pripojenie ďalších modulov."
Modul FGB bude mať všestranné využitie, od skladiska pohonných látok, cez obytný priestor pre prvých vesmírnych montérov, ba v prvých fázach bude aj elektrárňou a distribučným centrom. Jednoducho, bude to dievča pre všetko. Modul má dva motory s ťahom 4,17 kN, ďalších dvadsať motorov po 400 N a 16 stabilizačných motorov po 13 N (Newton).
Druhým modulom (čisto americkým) bude Node-1 s dvoma spojovacími priechodmi a štyrmi styčnými uzlami. Bude vybavený vlastnou energiou. Má byť vypustený 3. decembra. Má ho vyniesť raketopán Endeavour, ktorý bude mať päťčlennú posádku, ktorá zabezpečí prepojenie a elektroinštaláciu oboch modulov.
Tretí modul má byť čisto ruskej výroby. Je to servisný modul, ktorý vznikol projekčnou modernizáciou existujúceho základného modulu na Mire. Jeho funkcia bude v zabezpečovaní životných podmiekok (recykláciou) a v riadení letu komplexu. Zabezpečí prvým nájomníkom potrebný životný priestor. Z Bajkonuru by ho mali vypustiť na budúci rok v júli, ale informácie o skutočnom stave jeho dokončenia nie sú veľmi ujasnené. Suma 660 miliónov dolárov, ktoré dali Američania Rusom na dofinancovanie projektu, by však mala stačiť a zabezpečiť úspešný priebeh projektu, bez jeho zdržania na treťom module.
Potom bude nasledovať ďalší let raketoplánu Endeavour s tonami zásob i s laboratóriom Spacehab-DM. Na budúci rok by sa malo budovanie stanice naplno rozbehnúť. Plánujú sa ruské aj americké lety.
Na stanici Alpha by po napojení štvrtého modulu mala byť pravidelná služba. Úradná reč na stanici bude angličtina. Prvý pilotovaný let na Alphu sa má uskutočniť na lodi Sojuz. Veliteľom lode má byť Ukrajinec Jurij Gidzenko, veliteľom Alfy Američan William Stephard a palubným inžinierom Rus Sergej Krikaľov.
Postupne sa tu vystrieda vyše sto vesmírnych montérov de facto z celého sveta. Po roku 2002 by sa stanica mala stať prestupným miestom pre diaľkové lety na Mesiac, možno i na Mars.
(ml)
