Pred deviatimi rokmi sa v Berlíne dopísala posledná stránka smutnej 28-ročnej histórie berlínskeho múra - symbolu studenej vojny. Dodnes vyšetrovacia komisia mapuje jeho tajomstvá. Len počet zastrelených Berlínčanov sa napríklad odvtedy zmenil štyrikrát oproti oficiálnych údajom - konečný počet obetí múra by sa mal pohybovať okolo tisícky. Historické udalosti pádu múru mapuje aj kniha "Chcel som jednotu Nemecka". Dvaja nemeckí novinári ju napísali podľa spomienok bývalého nemeckého kancelára Helmuta Kohla, ktorý bol v centre historických dní a mesiacov na prelome rokov 1989/90 tak ako málokto iný.
"Štvrtok 9. novembra 1989 bol chladný a pochmúrny deň. Keď Helmut Kohl napoludnie nastupoval v parku úradu predsedu vlády do vrtuľníka pohraničných síl, ktorý ho mal dopraviť na vojenskú časť kolínsko-bonnského letiska, netušil, že tento dátum sa zapíše do nemeckých dejín," píše sa v knihe. Kohl v ten deň cestoval na návštevu Poľska. Predseda vlády Mazowiecki usporiadal v ten večer na našu počesť banket v paláci Poľskej rady ministrov, bývalom paláci kniežaťa Radziwilla. Až tam boli kancelárovi doručené ďalšie podrobnosti o dramatickom vývoji. Po skončení rozhovorov pri stole - čašníci z neho práve odnášali riad - prerušil tlačový tajomník vlády "Johny" Klein Kohlov rozhovor s predsedom vlády Mazowieckim. Kohl si spomína: "Johny Klein sa postavil vedľa mňa a v krátkosti ma oboznámil s najnovším vývojom. Ešte stále som nechcel veriť tomu, čo mi bolo práve povedané, preto som svoju otázku zopakoval. Krátko potom, mohlo byť tak okolo deviatej, zatelefonoval som Eduardovi Ackermannovi do Bonnu. ‘Pán spolkový kancelár, práve v tomto okamihu padol Berlínsky múr,‘ kričal nadšene do slúchadla. Povedal som: ‘Ackermann, ste si tým istý?‘ ‘Áno,‘ odpovedal a oznamoval mi, že na priechody v Berlíne prišli prví ľudia, ktorí si to hneď chcú vyskúšať. Pokiaľ je správne informovaný, tak niekoľkí už prekročili hranicu. Skoro som onemel. Všetci sme síce očakávali, že po mojom signáli 8. novembra v parlamente (Kohl vtedy označil úteky ľudí z NDR za neodškriepiteľné prihlásenie sa k slobode, demokracii a právnemu štátu - pozn. red.) sa stane niečo rozhodujúce vo veci slobody cestovania, ale že to pôjde tak rýchlo a hlavne, že to bude mať také ďalekosiahle dôsledky, to sa dalo len ťažko pochopiť," spomína Helmut Kohl. "O necelú hodinku som telefonoval opäť s Eduardom Ackermannom. Potvrdil mi, že stovky obyvateľov východného Berlína prešli okolo strážcov hraníc. Otvorili sa ďalšie hraničné priechody, ľudí cez ne púšťali po predložení občianskeho preukazu. A nakoniec, pričom jeho vnútorné vzrušenie sa nedalo nepočuť, zopakoval: ‘A to je skutočne koniec existencie múra‘."
Kohl prerušil návštevu Poľska a vrátil sa do Bonnu.
(Spracovala mim)
