livosti Valentina Kovaľova obklopeného nahými prostitútkami, prezident Boris Jeľcin podpísal odvolávací výnos. Samotného Jeľcina vzhľadom na jeho zdravoný stav nikdy z manželskej nevery neobvinili. Koľkokrát ho však jeho protivníci a novinári nazvali alkoholikom, to sa nedá spočítať. Jeho rozvedenú dcéru Tatianu Ďjačenkovú však podozrievali z intímnych vzťahov s niekdajším šéfom prezidentskej kancelárie Anatolijom Čubajsom. Noviny dokonca zverejnili karikatúru, na ktorej Tatiana a Čubajs v posteli riešia dôležité otázky riadenia štátu. Čubajs sa k podobným správam ani raz nevyjadril. Novinárom sa nepodarilo rozpútať aféru a čitatelia venovali téme minimálnu pozornosť. Zato keď sa začalo písal o obrovských čiastkach, ktoré mal Čubajs dostať ako úplatok od zahraničných vydavateľov za nikdy nenapísanú knihu, rozhorčená verejnosť žiadala jeho zosadenie.
Vpyvom sexuálneho škandálu sa obraz prezidenta USA Billa Clintona v očiach Rusov nezlepšil, ale ani nezhoršil. Keď bol tandem Clinton-Lewinská na prvom či druhom mieste v hlavných televíznych správach niekoľko dní, diváci sa začali ohradzovať. Vyjadrovali značné nepochopenie pre americký štýl politického boja a pri bleskových telefonických prieskumoch verejnej mienky si mnohí z nich povzdychli: "Američania majú ale starosti. Keby náš Jeľcin bol niečoho takého schopný, boli by sme radi." V čase, keď škandál naberal najväčšiu silu, by 27 % Rusov hlasovalo za Clintona, pokiaľ by kandidoval na funkciu ruského prezidenta. Zásadne proti sa vyslovilo 56 %. Napriek tomu sociológovia pokladajú výsledok za priaznivý pre americkoho prezidenta preto, že v roku 1993 mal Clinton o 7 % menej priaznivcov medzi ruskými voličmi. Aj keď Rusko má za sebou viac ako akýkoľvek iný štát hlbokú totalitnú skúsenosť, v intímnych otázkach je spoločnosť mimoriadne tolerantná, až ľahostajná. Už v 20. rokoch sa boľševici pokúšali zasiahnuť do sexuálneho života politikov i prostých občanov. V knihe Revolúcia a mládež, ktorá sa mala stať učebnicou pohlavného života členov strany, ideológ Zalkind píše: "Pracujúca trieda má právo zasahovať do sexuálnych vzťahov občanov. Pohlavný život sa musí vo všetkom podriaďovať triednym cieľom…" Ďalej nabáda, aby si partneri hľadali ideologicky vyspelejších kolegov a v mene socialistickej revolúcie menili svoje sexuálne objekty stále za lepšie. Nevera nebola a nie je pokladaná v Rusku za hriech, amorálny čin ani za priestupok, ani za politickú chybu. Môže byť v ojedinelých prípadoch len slabou zbraňou v mocenskom boji.
PETRA PROCHÁZKOVÁ,
agentúra EPICENTRUM