Búrlivá jar, predstavenie pražského divadla Ungelt bolo zatiaľ najplnohodnotnejším divadelným zážitkom tohtoročného festivalu České divadlo ‘98 v Štúdiu S. (Aj najemotívnejším - keď publikum v sále na záver vstalo ako jeden muž, zďaleka nebola herečka Alena Vránová jediná, ktorá si utierala slzy dojatia.) Vzácny súzvuk všetkých komponentov, ktoré robia divadelný večer mimoriadnym. Samotná hra anglického dramatika Arnolda Weskera. Komorný príbeh plný humoru, ale najmä vnútorných problémov komplikovaného človeka. V centre dominantná žena. Slávna herečka. Výnimočná, patrí do kruhu pár vyvolených, ktorí TO jednoducho v sebe majú. Môže si preto dovoliť tvrdiť, že "umenie má u prdele" a vyrážať dych tým, ktorí horia pre jeho posvätnosť. Nie je totiž jeho slúžtičkou, je stvoriteľkou. Nech by bol proti nej celý svet, alebo hoci aj ona sama, TO v nej vždy vytryskne ako gejzír. Gertie Matthewsová vie byť cynická, uštipačná, je závislá od potlesku a lichôtok, je sebavedomá. Ale i neistá. Pozná svoju cenu, a predsa o sebe stále pochybuje. Je krehká a zraniteľná, ako len môže byť ozajstný umelec. A rovnako osamelá. Muži majú strach zo silných žien. Zblíži sa preto s chlapíkmi, ktorých jej prihrá osud do cesty. So strážcom parkoviska, s černošským mladíkom Samom a o dve desaťročia neskôr s iným černochom Phillipsom, rodeným manažérom, ktorý však túži byť tiež hercom. Obaja muži sú chlapčenskí a obaja trpia - ako Gertie vraví - pochybením identity. Gertie láka ich mladosť, ale aj možnosť čiastočného uspokojenia nenaplnených materinských pudov. Alebo možno len ich blízkosť? Aj diva občas potrebuje chlácholivé objatie. Aj keď dobre vie, že človek ako ona je napokon vždy odkázaný len sám na seba. Búrlivá jar je jednoducho výstižným portrétom výnimočnej ženy. Nečudo, že sa Alena Vránová vyznala, že hoci nikdy nemala vysnenú rolu, keď jej ponúkli Gertie, okamžite po nej zatúžila. A nie ju hrať, ale ju žiť. Podarilo sa to. Na javisku sa stvorila óda na ŽENU. Nie je výnimočne krásna, má aj nejaké to kilo navyše, občas sa naozaj batolí ako ten krab a nie je ani mladicou. No vo vzácnej chvíli, keď si povolí, rumenie v mužskej náruči premenená na dievčatko. Je presná a múdra, keď poučená školou života len tak mimochodom trúsi šibeničné či erotické bonmoty. Bez afektu, no plné vášne sú jej vrcholné výstupy, keď vyčíta mŕtvej matke, svojej doživotnej traume. Alene Vránovej za Gertie plným právom patrí Thália za ženský herecký výkon. Rovnako bravúrnym, plnohodnotným partnerom jej je Ondřej Vetchý. Svojím civilným citlivým herectvom, zmyslom pre vtipné pointovanie s obrovským darom prirodzenosti a citu vytvárajú strhujúci javiskový pár. Dalo by sa o tom popísať veľa, rovnako o réžii Ladislava Smočka a jeho výprave, kde z minima kúzli útulnú atmosféru divadelnej šatne, bytu, pobrežia, auly, kde sa odovzdávajú najvyššie herecké ocenenia… Dalo by sa popísať veľa. Koncert je však lepšie počuť a ten divadelný vidieť. Kto to nestihol na Českom divadle, vraj bude mať možno šancu začiatkom budúceho roka, keď by malo divadlo Ungelt opäť zavítať do S-ka na návštevu.

BARBORA DVOŘÁKOVÁ