Štrnásť "džezových piesní do tanca i na počúvanie" nahral na svoj nový album spevák Peter Lipa. Autorským projektom Čierny Peter z vydavateľstva BMG Ariola ČR/SR pokračuje v línii platní Neúprosné ráno (1983), Je to stále tak (1987) a Naspäť na stromy (1994), ktoré sám považuje za os svojej tvorby - neustále obohacovanú o ďalšie, "žánrovo čistejšie" produkty tradičného džezu či naposledy spirituálov. Názov, pre ktorý sa na album nechal zvečniť natretý čiernou telovou farbou, má na svedomí výtvarník Marek Ormandík. Vybral ho z textu piesne Dobré skutky, kde Lipa spieva o tom, že sa mu možno v živote Čierny Peter vyhne. Kým sa k slovu dostali ruky maskérky z bratislavského Divadla a.ha., v hre boli aj tituly Prosperita a Cesta domov - podľa dvojice piesní s textami Milana Lasicu. Napokon zvíťazil návrh Ormandíka, ktorý obal doplnil aj svojimi kresbami. "Naznačujem tým, že je to práve čierna hudba, ktorú mám rád a z ktorej vychádzam. Koľko čiernej hudby je už na albume samotnom, posúdiť neviem. Ale je to presne to, čo celý život obdivujem a k čomu sa utiekam," hovorí Peter Lipa pre SME o filozofii názvu, ktorým akoby odkrýval svoje pevne zakorenené hudobné cítenie. Jeho prvotným cieľom bolo vytvoriť pesničkový album určený pre slovenský trh. A ako tvrdí, vôbec pritom netreba víriť debatu, či je to džez, alebo nie. Vždy je totiž rád, keď sa do pesničiek podarí prepašovať trocha džezu, bluesového cítenia, improvizácie, ale najmä dobrý text. Tie mu ľudia ponúkajú stále, predvčerom napríklad od istej panej dostal jeden o konci starého džezmena. "Na to si počkám, ešte by som radšej spieval," smeje sa Lipa, aj na novom albume zásluhou textov P. Rusiňáka často sa ocitajúci v pozícii usadeného seladóna, mladnúceho pri pohľade na maturantky a na stretnutiach so ženami, ktoré mu dajú (hrudným košom). Úvodnú Prosperitu, súčasnou ekonomickou terminológiou nasýtené vyznanie muža, otextoval M. Lasica. "Keď mi dá text do ruky, mám pocit, že sa absolútne trafil do čierneho. Námet, ktorý napíše, mi zakaždým sedí. Zrejme sa trocha do mňa prevteľuje - aj vtedy, keď písal text o mojom synovi, sám mal len dve dcéry. Jazyk, ktorým píše, mi vyhovuje. Jeho slová sú akoby moje vlastné a to mi je sympatické," strúha Peter Lipa poklonu svojmu, žiaľ, občasnému textárovi. "Keď mi dá Milan Lasica desať textov, čo sa však nikdy nestalo, z toho je určite sedem výborných a tri sú dobré. U ďalších autorov bývajú percentá iné. Z desiatich textov sú často dobré dva-tri a ešte jeden hádam použiteľný. Buď sa s nimi neviem stotožniť, alebo sú deklaráciou niečoho, čo mi je cudzie, čoho sa bojím, prípadne to nechcem nahlas hovoriť. Jednoducho to nie som ja."
V štúdiu Sound Master v Žiari nad Hronom stála pri Lipovi zohraná zostava gitaristu Šebana: klávesista Juraj Tatár, bubeník Marcel Buntaj a basgitarista Martin Gašpar. "Samému mi je záhadou, ako jednoducho to celé vzniká. Ak mám povedať pravdu, mnohé z pesničiek sme vlastne po prvýkrát hrali v štúdiu. A tak sme ich aj hneď nechali. Asi 95 percent albumu som naspieval naživo priamo s kapelou, bez playbackov. S týmto kolektívom hráme spolu už štyri roky, dobre sa poznáme a vieme o sebe všetko. Keď dáme dokopy harmóniu a melódiu, tak sa len odčíta štyri a celé to nahráme. Potom ešte príde trocha kúzlenia a Šebanových úprav, ale hudba vzniká veľmi jednoducho. Mám pocit, že keby bol dostatok materiálu, mohli by sme takýto album nahrať každý mesiac," prezrádza Peter Lipa. Spontánnosť a hru od srdca aj cítiť. Pod rockovou hutnosťou ukrýva album komorný, až ursinyovsko príťažlivý charakter. Dvoma autorskými výnimkami z prevažujúceho Lipovho a Šebanovho rukopisu sú piesne People (od Mareka Strzyszowského z poľskej skupiny Little Egoist, ktorá pred tromi rokmi účinkovala na Bratislavských jazzových dňoch) a Spinetové blues Petra Breinera. Strhujúci záver Nikdy nesmieš stratiť dych má krycí názov woo-doo. "To preto, že sme snáď natrafili na jemný prameň toho, čo tak nazývajú na juhu pri delte Mississippi. S Andrejom sme túto skladbu nahrali ako duo ešte pre Televízny klub mladých v skrátenej forme s automatickými bicími, ktoré naprogramoval Dušan Hájek. Potom som ju vydal na druhom albume Blues Bandu s Lubošom Andrštom a teraz som ju doniesol na skúšku kapely. Začali sme meditovať, čo by sa z nej dalo urobiť a ukázala sa ako dobré koncertné číslo. Takto ju, väčšinou takisto na záver, hrávame aj na našich vystúpeniach," dodáva Lipa. Už zajtra v Prešove so Šebanovým bandom otvorí šnúru, ktorá do 15. novembra ďalej obsiahne trasu Košice, Poprad, Spišská Nová Ves a Levoča. Potom ich čakajú diváci v mestách Příbram a Zlín.
DALIBOR HLADÍK
