„Všetky naše vtedajšie priznania boli vynútené pod fyzickým a psychickým nátlakom vyšetrovateľov. Rovnako sa správali aj k svedkom. Za to, že klamali, boli odmenení slobodou. Ak chcel niekto svedčiť v náš prospech, hrozili mu väzením. Navyše svedkov, ktorí chceli svedčiť v náš prospech a ktorí mohli potvrdiť, že sme boli v čase spáchania vraždy niekde úplne inde, na súd ani neprizvali,“ spomína po dvoch desaťročiach M. A., ktorý bol v roku 1982 odsúdený na 22 rokov väzenia za vraždu študentky Ľudmily Cervanovej. Mal sa jej dopustiť ako spolupáchateľ a spolu s ním stálo vtedy pred súdom ďalších šesť obžalovaných. Všetci siedmi zhodne tvrdia: „Je to justičný omyl, sme nevinní. Všetko bolo vykonštruované.“
„Mne napríklad dal vtedy vyšetrovateľ niekoľkokrát na výber. Buď sa priznám a dostanem dvadsať rokov, alebo sa vyšetrovanie okamžite ukončí a mám istý trest smrti. Zlomili ma. Priznal som sa k činu, ktorý som nikdy nespáchal,“ dopĺňa M. K., ktorý bol vtedy označený za hlavného páchateľa a odsúdený na 24 rokov väzenia. O necelý mesiac bude stáť týchto sedem mužov opäť pred súdom. Veria, že tentokrát budú oslobodení.
Študentku medicíny Ľudmilu Cervanovú našli zavraždenú v júli 1976 v potoku Čierna Voda neďaleko obce Kráľová pri Senci. Po piatich rokoch boli z jej vraždy obvinení siedmi Nitrania, ktorých v septembri 1982 senát bratislavského krajského súdu po niekoľkomesačnom pojednávaní uznal vinnými a odsúdil ich na nepodmienečné tresty odňatia slobody od 4 do 24 rokov. Po siedmich mesiacoch potvrdil tento rozsudok aj Najvyšší súd SSR.
V marci 1990 podal vtedajší federálny prokurátor Tibor Böhm na Najvyšší súd ČSFR sťažnosť proti rozsudku z roku 1982 v prospech obvinených. Podľa jeho názoru bol totiž porušený zákon nielen samotným uznesením súdu, ale aj v predchádzajúcom konaní. Zdôraznil pritom, že niektoré závery o vine obvinených sa opierajú iba o skutkové predpoklady, ktoré neboli dôkazne potvrdené. Navyše sa tieto predpoklady stali súčasťou logickej konštrukcie skutkového deja, aj keď je ich existencia pochybná. Najvyšší súd ČSFR v októbri 1990 svojím rozsudkom, v ktorom okrem iného spochybnil aj samotný priebeh vyšetrovania, pôvodný rozsudok zrušil a Krajskému súdu v Bratislave prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.
„Rád by som zdôraznil, že pojednávanie, ktoré sa v apríli začne, je z našej iniciatívy. Chceme, aby sa to všetko už skončilo,“ hovorí P. B., ktorý bol ako ďalší spolupáchateľ odsúdený na osem rokov odňatia slobody.
Minulý rok poslali všetci obžalovaní na Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu sťažnosť proti Slovenskej republike pre prieťahy v novoobnovenom konaní na Krajskom súde v Bratislave. „Proces obnovili v roku 1991 a v nasledujúcich piatich konaniach sa prehĺbili dôkazy o našej nevine. Už päť rokov nebolo vytýčené žiadne pojednávanie, čím je neustále potlačované jedno z najzákladnejších práv – právo na obhajobu a odškodnenie,“ hovorí M. K.
Siedmi muži, ktorí sú stále obžalovaní z vraždy, žiadajú o odstránenie všetkých prieťahov v konaní a očakávajú, že súdne pojednávanie, ktoré sa začne 17. apríla, vynesie nad nimi oslobodzujúci rozsudok.
ANDREJ ŠIMONČIČ
