zmenách klímy, pritom varovne dvíhajú prst: ak sa ľudstvo nespamätá, môžeme byť svedkami ďalšej "klimatickej revolúcie" už na začiatku budúceho tisícročia. "Namiesto malých postupných nárastov teploty, ktoré predpokladáme, sa môže stať, že chvíľu síce bude globálna teplota sledovať túto tendenciu, ale potom príde k veľkému zlomu, ktorý bude predstavovať katastrofu," hovorí Jeff Severinghaus z Kalifornskej univerzity.
Najdiskutovanejšou témou rokovania odborníkov v Buenos Aires, ktoré sa začalo pred týždňom a potrvá do 13. novembra, je dohoda o redukcii plynov spôsobujúcich tzv. skleníkový efekt (najmä kysličníka uhličitého - CO2), podpísaná pred rokom v japonskom Kjóto. Dohoda predpokladá postupné zníženie priemernej hladiny emisií jednotlivých krajín (vychádza z údajov z roku 1990) o 5,2 percenta do obdobia rokov 2008 až 2012. Jej platnosť je však podmienená tým, že ju do 15. marca 1999 musí podpísať minimálne toľko štátov, koľko spolu produkuje 55 percent znečistenia. Najväčším svetovým producentom CO2 sú s 36,1 percenta Spojené štáty a hneď za nimi nasleduje Rusko (17,4).
Pôvodná dohoda z Kjóto predpokladala výrazné obmedzenie produkcie emisií zo strany bohatých štátov a až následne sa mali pripojiť menej rozvinuté krajiny. USA sa však v Buenos Aires vyslovili za to, aby rovnakú ťarchu znižovania emisií niesli aj rozvojové krajiny, najmä Čína a India. "Naše emisie sú emisiami na hranici prežitia, zatiaľ čo sever planéty má emisie vyplývajúce z plytvania a luxusu," oponoval podobným návrhom vedúci indickej delegácie a dodal, že rozvinuté krajiny produkujú až 70 percent svetových emisií.
Ničivé dôsledky uragánu Mitch mohli delegáti konferencie sledovať v priamom prenose - a ktovie, či práve toto pustošenie neovplyvní ich rozhodovanie. JURAJ KITTLER
