Veď politiku opúšťa nielen v poradí po prezidentovi a viceprezidentovi tretí najmocnejší muž Ameriky, ale aj duchovný vodca americkej konzervatívnej revolúcie, ktorý pred štyrmi rokmi doviedol svojím pogramom Kontrakt s Amerikou po štyridsiatich rokoch republikánov k víťazstvu v oboch komorách Kongresu. Teraz sa už vie, že na tomto cieli pracoval usilovne celých dvadsať rokov, teda doslova od prvej chvíle, čo zasadol v Snemovni reprezentantov, v ktorej bol od roku 1994 dve dvojročné volebné obdobia predsedom. Konkrétnym dôvodom jeho náhleho, neočakávaného a pre mnohých Američanov priam šokujúceho odchodu je strata piatich kongresových mandátov snemovni a nezískanie ani jedného senátorského miesta navyše oproti doterajšiemu stavu v kongresových voľbách. V oboch komorách i na postoch guvernérov si však republikáni napriek strate udržali väčšinu. Newt Gingrich pochopil, že nielen za stratu mandátov, ale najmä za súčasnú rozhádanosť v republikánskom tábore a z toho vyplývajúcu nejednotnosť nesie značný diel zodpovednosti, a tak len čo po oznámení výsledkov zachytil dva-tri hlasy nesúhlasu s jeho postojom - po krátkej porade s najvernejšími priateľmi a s manželkou Marianne - hodil flintu do žita. Newt, ktorého časť Ameriky zbožňovala, lebo vlial do jej krvi energiu staronovej filozofickej transfúzie návratu k pôvodným hodnotám, ktoré Ameriku urobili Amerikou, sa predstavil ako vizionár v tom najlepšom svetle. Bol pravým opakom "prezidenta na jeden deň", ako sa vraví Billovi Clintonovi trpiacemu na nesústredenosť a na neplánované nárazové a improvizačné riešenia. Clinton nedávno takmer ani nebral do úvahy, že v Snemovni reprezentantov sa pri hlasovaní o začatí "impeachmentu" pridalo k republikánom aj 31 demokratov, ktorí už predtým žiadali šéfa Bieleho domu, aby podal demisiu a zachránil jednotu Demokratickej strany. Newt Gingrich odchádza práve preto, aby nebol prekážkou v opätovnom zjednotení republikánskych radov - z ktorých mu viacerí vyčítali jedinú zlú vlastnosť: neschopnosť pokojnej komunikácie a konfrontačný štýl. Odmietnutie opätovne kandidovať na predsedu snemovne spojil aj s obchodom Kongresu. Možno však predsa len neopúšťa americkú politiku nadobro. Možno, že o dva roky, keď jeho vlastní kritici pochopia, že im muž takých strategických, taktických a najmä filozofických daností chýba, ocitne sa Gingrich na kandidačnej listine na úrad prezidenta.

MICHAL HAVRAN