odobrila svietenie. A ešte si našla čas na krátke rozprávanie. O práci, ktorá na ňu čaká (pyšná je najmä na Harpagona - hlavnú mužskú rolu v Moliérovom Lakomcovi, kde ju čakajú až päťdesiatstránkové monológy!), ale aj o láskach.
m To ku všetkému pristupujete tak svedomito, alebo máte k Mydlibabe, ktorú ste si darovali k sedemedesiatim piatim narodeninám, špecifický vzťah?
"Iba sa snažím mať latku stále vysoko. A každé predstavenie vnímam akoby bolo prvý a posledný raz."
m Zaujímate sa o čarovanie, máte vraj vzácnu knižnicu plnú čarodejníckych kníh. Dodržiavate nejaký rituál, ktorým si pričarujete šťastie a energiu?
"Mám. Pozrite sa, tieto pátričky po mamičke, bez nich by som nevyšla na javisko. A vždy sa aj trošku pomodlím."
m Podľa vás sú ženy zložitejšie než muži, každá má v sebe anjela i démona.
"To je moje krédo ženského pohlavia. Každá, stará i mladá, ich má v sebe oboch a ide o to, ako sa s ňou zaobchádza. Beda, keď musí vyliezť ten démoníček."
m U vás častejšie prerážalo na povrch démonické či anjelské?
"V manželstve som skôr hnevala."
m Čo to znamená?
"Poobhliadla som sa aj inde."
m Vy však dnes radíte - buďte verní. To znamená, že ste od vlastnej mladosti zmenili názor?
"Nuž hej, je pravda, že som hnevala dosť. Ale to preto, že obe moje manželstvá neboli také, aké mali byť. Pomýlila som sa. Som impulzívna, búrlivá a môj prvý muž - bábkoherec - bol ako dievčatko. U nás bolo všetko celkom naopak. Ja som robila veľké kroky, on bol ten nežný, nesmelý. Musela som si nájsť niekoho rovnako búrlivého. Druhý manžel, spisovateľ, taký síce bol, ale zasa pil. Takže moja jediná skutočná láska trvala iba štrnásť dní. Vojak, ktorý si ma stopol. Šla som práve oberať čerešne, tak som mu povedala, dobre, zveziem vás, ale pomôžete mi. Čerešne pooberal a bola z toho láska."
m Koľko ste mali rokov?
"Tak štyridsať."
m A on?
"Dvadsaťdva?"
m Dnes už nemáte lásky?
"Mám. Divadlo, prírodu, psíčka."
m A čo muži?
" Ale kdeže. Veď by som na nich nemala čas. Hrám v piatich divadlách, mám rozpísanú siedmu knižku, záhradky mám tri a nikto mi nepomôže. Ako by som to stihla? Konečne mám voľno sama pre seba."
m Ako vnímate samu seba? Zmenili ste sa vekom?
"Pripadá mi to, ako keby som len teraz opustila detstvo. Som totiž trošku oneskorená. Rodičia ma držali nakrátko. V štrnástich mi nedovolili schôdzky s chlapcami, do tanečnej ma pustili oveľa neskôr, k divadlu som smela až po maturite. Všetko u mňa prišlo neskoršie, takže dnes sa cítim tak na päťdesiat. A vo vnútri, odhliadnuc od veku, zostávam stále rovnaká."
BARBORA DVOŘÁKOVÁ
FOTO SME - PAVOL MAJER
