Preklad knihy slovenského autora do cudzieho jazyka je v dnešných časoch, vo všeobecnosti neľahkých pre kultúru, literárnou udalosťou. Takou je i poľský knižný debut senzitívnych, imaginatívnych próz Jany Bodnárovej Bleskosvetlo/bleskotma, ktoré svojou radikálnou subjektivitou presahujú do postmoderny (u nás vyšli v roku 1996 vo vydavateľstve HEVI). Texty preložila Barbara Maciejewska, ktorá v súčasnosti pôsobí na Slovensku ako lektorka poľštiny a Bleskosvetlo/bleskotma je jej prvým knižným prekladom. Prózy Jany Bodnárovej zaujali prekladateľku predovšetkým svojím jazykom obrazov, ktorý je Maciejewskej - ako poetke - veľmi blízky. Poľský preklad Bodnárovej textov vyšiel len nedávno v lodžskom súkromnom vydavateľstve Biblioteka, ktoré založil a vedie od roku 1991 univerzitný profesor Jerzy Poradecki. Hoci sa Biblioteka orientuje na vydávanie poézie poľských autorov, sporadicky publikuje tiež preklady zo svetovej literatúry. Ako povedal majiteľ vydavateľstva J. Poradecki, kniha Jany Bodnárovej je prvá z možnej edície slovenských autorov. Napriek špecifickému profilu vydavateľstvo venuje veľkú pozornosť prezentácii svojich titulov vo všetkých médiách. Jana Bodnárová patrí k tým typom autorov, ktorí sa iba ojedinele objavujú na besedách a "čítačkách". Ak však porovnáva skúsenosť tohto druhu doma s promóciou knihy Bleskosvetlo/bleskotma v Lodži (v inštitúcii Fórum kultúry), prekvapila ju práve spomínaná organizačná precíznosť. Najmä ale ako odlišnosť pociťovala živú diskusiu početného publika po prečítaní ukážok z originálu a prekladu. Prítomných zaujímal Bodnárovej spôsob písania, preciťovanie "stavu" kreativity, textové odkazy na východné kultúry, introvertnosť autorkinej imaginácie, dôvody smútku v niektorých textoch, no tiež kultúrne pomery na Slovensku. Pretože spisovateľka prezentovala i svoje video performance, odzneli aj otázky, či si autorka píše scenáre, alebo voľne improvizuje pred kamerou a akú má tento druh umenia na Slovensku možnosť prezentácie. Súčasťou promócie knihy Jany Bodnárovej bola výstavka prác jej manžela, výtvarníka Juraja Bartusza, ktorý na mieste - maľbou tušom na novinový papier - vytvoril cyklus "lodžských improvizácií". Inšpirovala ho zvláštna atmosféra tohto mesta, ktoré zažilo svoj boom v minulom storočí. Z tohto obdobia sa zachovali cenné technické pamiatky gigantických textilných fabrík a domy robotníckych kolónií.

MARTA SOUČKOVÁ

(Autorka je stálou spolupracovníčkou SME)