OBYVATEĽSTVA V IRAKU
Politické skupiny irackej vládnucej Socialistickej strany arabskej obrody Baas sa formou zhromaždení, konferencií a manifestácií snažia mobilizovať obyvateľov krajiny pre prípad, že Spojené štáty vojensky zasiahnu do súčasnej krízy v odzbrojovaní. V irackej metropole Bagdad o tom včera informoval predstaviteľ strany, ktorý si želal zostať v anonymite. Od začiatku tohto týždňa iracká štátna televízna stanica každý večer prináša obrazový materiál o ľudových zhromaždeniach, ktoré zástupcovia Baas organizujú v rôznych mestách a dedinách, odsudzujúc tak súčasnú americkú politiku voči Iraku. Stovky účastníkov protestných akcií v Bagdade požadovali v stredu odchod inšpektorov komisie OSN pre odzbrojenie Iraku (UNSCOM), s ktorými Irak prerušil všetku spoluprácu, a pálili izraelské i americké zástavy.
ETA POŽADUJE
MIEROVÝ PROCES
Prímerie, ktoré vyhlásila separatistická organizácia Baskicko a jeho sloboda (ETA), nebude konečné, dokiaľ sa v severošpanielskej autonómnej oblasti Baskicko nezačne mierový proces. ETA to oznámila vo vyhlásení, ktoré uverejnil denník Euskadi Información. Separatisti, ktorí 16. septembra vyhlásili časovo neohraničené prímerie, ďalej uviedli, že sú spokojní s výsledkami októbrových miestnych volieb v Baskicku, pretože občania vraj "široko podporili dohodu z Lizarry". Dohoda, ktorá bola podpísaná 12. septembra, znamená zblíženie medzi umiernenými a radikálnymi baskickými nacionalistami, hlása právo Baskov na sebaurčenie a vyslovuje sa za mierové riešenie konfliktu, pri ktorom počas 30 rokov zahynulo 800 ľudí.
USA ZAPLATILI
PRÍSPEVOK OSN
Spojené štáty americké splatili v stredu OSN minimálny členský príspevok za tento rok, aby sa vyhli strate hlasovacieho práva vo valnom zhromaždení svetovej organizácie. Napriek tomu sa dlh USA voči OSN za uplynulé roky vyšplhal na 1,6 miliardy dolárov a zatiaľ nie je jasné, či ho Washington zaplatí, pretože Kongres považuje OSN za neefektívnu a požaduje, aby uskutočnila hlboké reformy. V snahe vyhnúť sa hanbe spojenej so stratou hlasu vo VZ OSN však Spojené štáty americké zaslali do pokladnice OSN v stredu 197 miliónov USD. Aj po prípadnej strate hlasu vo VZ OSN by si Spojené štáty americké zachovali hlasovacie právo v Bezpečnostnej rade OSN, v ktorej sú stálym členom s právom veta.
IZRAELSKÁ VLÁDA
O ZMLUVE
Po niekoľkých dňoch odkladania včera v Jeruzaleme zasadol izraelský vládny kabinet, aby rokoval o predbežnej mierovej dohode podpísanej izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom a palestínskym predákom Jásirom Arafatom minulý mesiac v Spojených štátoch. Zasadanie Netanjahu tento týždeň už trikrát odložil, pretože žiadal bezpečnostné záruky od Arafata ohľadne boja proti teroristom. Predpokladá sa, že premiér bude musieť v 17-člennom koaličnom kabinete čeliť silnému odporu pravicových zástancov tvrdej línie, avšak podľa niektorých pozorovateľov získa väčšinu potrebnú pre ratifikáciu zmluvy. Nemenovaný izraelský predstaviteľ naznačil, že deväť ministrov bude určite hlasovať za zmluvu, štyria budú proti a štyria sú údajne zatiaľ nerozhodnutí. (ČTK, TASR)
