Otázka znie: Čo bude s Billom Clintonom po utorňajších kongresových a guvernérskych voľbách, ktorých morálne výťazstvo pripísala väčšina pozorovateľov demokratom. Clinton sa právom obával, že rozbehnutý proces impechamentu v súvislosti s jeho aférou s Monicou Lewinskou skutočne pochová jeho nádeje na dokončenie volebného obdobia v prezidentskom úrade. V Právnom výbore Snemovne reprezentantov a napokon aj v samotnej snemovni sa v hlasovaní o tom, aby 42. prezident USA skončil úradovanie predčasne, k väčšinovým republikánom pridalo ešte aj 31 "neverných" demokratov. Republikánom mal škandál dopomôcť k ešte výraznejšiemu volebnému posilneniu väčšiny v oboch komorách. Lenže aj majster tesár sa utne a Monica Lewinská viedla voličskú ruku len jednej tretiny Američanov. Dve tretiny sa rozhodli prezidenta podržať. A aj keď nešlo v tomto volebnom meraní síl priamo o ďalší prezidentov politický osud, výsledok volieb možno do značnej miery skoriguje republikánsky tvrdý postup voči šéfovi Bieleho domu.
Republikáni síce zostávajú v oboch komorách vo väčšine, ale v Snemovni reprezentantov stratili päť kongresmanov. Ešte väčšia pohroma ich postihla v stočlennom Senáte, kde chceli získať ďalších päť kresiel a priblížiť sa tak k 60-percentnej väčšine, čím by mohli vyvinúť veľký tlak na administratívu a v prípade "súdu" nad prezidentom by sa im otvorili jasné zákonné možnosti.
Ferrel Guillory, politický analytik z Univerzity v Severnej Karolíne, vysvetľuje vzniknutú situáciu nasledovne: "Tieto voľby ovplyvnia Clintonovu budúcnosť. Ale to ešte neznamená, že mala na ne dopad Clintonova minulosť. Všetko, čo som videl a počul, vraví o opaku." A tak teda prevažná väčšina voličov myslela skôr na výsledky, ktoré dosiahla Amerika pod Clintonovým vedením predovšetkým v ekonomike, ba dokonca aj v zahraničnej politike. Zároveň voliči vyslali republikánom jasný signál - najmä obsadenie postu guvernéra v najväčšom štáte Kalifornia, ktoré získal po 16 rokoch opäť demokrat Gray Davis - kam môže Amerika politicky smerovať v budúcnosti. Pravdaže, premýšľajúci voliči chápu, že za súčasné úspechy nemôžu vďačiť len Clintonovi, veď dôležité zákony napr. o vyrovnanom rozpočte mohol dosiahnuť dokonca len na jasný nátlak väčšinových republikánov, ale Clinton sa dokázal stotožniť oveľa jednoduchšie s túžbami radových Američanov než mnoho ráz "anonymní" republikáni.
V poradí 106. Kongres bude musieť veľmi vážne porozmýšľať o ďalšom osude prezidenta. Málokto si dovolí v tejto chvíli tvrdiť, že Bill Clinton získal týmito voľbami v Bielom dome definitívu, ale je možné, že Kongres sa pod vplyvom ich výsledku napokon umierni a prezident dostane namiesto predčasného vyhadzovu iba akési pokarhanie...
MICHAL HAVRAN
