i na summite v Luxemburgu prakticky vylúčili z procesu rozširovania únie, znamená stredajší posudok Európskej komisie istý návrat do hry. Napokon už včera to Turecko aj ocenilo, keď ohlásilo koniec ochladenia svojich vzťahov s EÚ. Samozrejme, že sa tým nekončia vzájomné spory, o čom svedčí kritika pretrvávajúceho porušovania ľudských práv, perzekúcie novinárov a problémov spojených s kurdskou otázkou obsiahnutá v hodnotiacej správe.
Posudok neprekvapil ani Slovensko. A ak, tak v tom negatívnom zmysle slova, keďže s ocenením priebehu a výsledkov parlamentných volieb na Slovensku všetci počítali. Hovorím o odporúčaní Európskej komisie, ktorá v prípade Lotyšska časovo ohraničila prípadné odporúčanie na začatie rozhovorov - koncom budúceho roka, v prípade Slovenska a Litvy hovorí o "rozumnom čase", čo skôr nabáda k vysvetleniu, že to bude neskôr, keďže celkovo komisia neodporúča začať budúci rok rokovania s nejakou ďalšou krajinou. Nová slovenská vláda sa pritom netají ambíciou dosiahnuť preradenie Bratislavy do prvej skupiny kandidátov na júnovom summite v Berlíne. Tento cieľ však stredajšie odporúčanie komisie zneisťuje, keďže nejaké polročné hodnotenie kandidátov, na základe ktorého by bolo preradenie možné, nespomína. Preradenie Slovenska je pritom len zlomkom v komplikovanom procese rozšírenia únie na východ. Napokon dostatočným signálom bolo aj stredajšie predĺžené zasadnutie kolégia komisie a diskusia na poslednú chvíľu o formuláciách v súvislosti s najlepšie pripravenými kandidátmi druhej skupiny - Litvy a Lotyšska, ktoré dosiahli významný pokrok v spĺňaní kritérií, a Slovenska, kde nastala kľúčová zmena politických pomerov. Ak únia navrhne preradiť Lotyšsko, bolo by z politického hľadiska riskantné nepreradiť aj Litvu. Ak spolu s nimi preradia aj Slovensko, môže to zasa demotivovať zvyšujúce Bulharsko a Rumunsko. A druhou stránkou jednej mince sú stále nedoriešené pomery vnútri únie, hlavne finančné reformy obsiahnuté v Agende 2000.
Únia potrebuje mať v rukách väčšie tromfy, ako sú výsledky slobodných parlamentných volieb. Veď komisár Hans van den Broek nespomenul len neplnenie politických kritérií, ale aj nefungujúcu trhovú ekonomiku - ako dôsledok netransparentnej privatizácie a štátnej intervencie.
Nemalá výzva a málo času pre novú slovenskú vládu.
MIRIAM MRÍZOVÁ
