Hlavným heslom dokumentu, ktorý premiér Jevgenij Primakov zakázal nazývať programom a elegantne ho premenoval na komplex opatrení, by mohol byť výkrik: "Súdruhovia, poďme, budeme spoločne zvyšovať efektivitu výroby, poctivo odvádzať dane a nešpekulovať s dolárom." Na výzvy v štýle stachanovského entuziazmu však v Rusku dnes už nikto nereaguje. V dokumente chýba jediný náznak konkrétneho receptu, ako sväté ciele dosiahnuť. Súbor opatrení si preto už vyslúžil prezývku "Októbrové tézy" či zoznam nesplniteľných želaní.
VYDIERANIE V STAROM
ŠTÝLE
Oficiálnym cieľom kabinetu vedeného Primakovom je "zdravá, sociálne orientovaná trhová ekonomika". Ako však dostať ruské hospodárstvo zo stavu klinickej smrti, nevedia zjavne ani autori dokumentu. Deklarované posilnenie úlohy štátu v ekonomike vydesilo liberálov a komunistov neupokojilo. Snahy nedopustiť infláciu nie sú opreté o jediný údaj. Vicepremiér Jurij Masľukov síce v komentári k svojmu prejavu vyhlásil, že do konca roka nepresiahne inflácia 4 percentá, ale keď sa ho novinári pýtali, čo bude po 1. januári 1999, so sprisahaneckým úsmevom pokrčil ramenami. Klasická vydieračská politika, ktorú praktizujú Rusi vo vzťahu k zahraničným kreditorom, opäť zvíťazila. Reprezentant komunistov vo vláde, Masľukov, vyhlásil, že emisia je tragédiou, ktorá povedie k nepredvídateľným dôsledkom, ale pokiaľ Medzinárodný menový fond odmietne Rusku ďalšiu finančnú pomoc, nedá sa nič robiť. V podtexte zaznelo: "Nám bude zle, ale vám ešte horšie." Vláda zatiaľ skromne priznáva, že tlačí peniaze opatrne, a že do konca roka sa v obehu objaví maximálne 12 miliárd nových rubľov. Stroje na peniaze už niekoľko týždňov pracujú a len tí najzasvätenejší vedia, koľko bankoviek denne uvidí svetlo sveta. Ešteže oficiálne Rusko nemôže vyrábať doláre. Z programu totiž vôbec nevyplýva, ako sa chce štát vyrovnať so zahraničným dlhom. Len v budúcom roku budú veritelia žiadať 17 miliárd dolárov. Pokiaľ ich Moskve nikto nepožičia, domáca výroba, ktorej je v programe venované toľko miesta, len ťažko zabezpečí také príjmy do štátneho rozpočtu. Navyše vytúžená sociálne orientovaná ekonomika predpokladá vyššie výdavky z rozpočtu a pokiaľ vláda dúfa, že sa tento problémom vyrieši okrem iného zapojením časti tieňového biznisu do legálneho poľa, či zavedením monopolu na výrobu alkoholu, hrubo sa mýli. Podsvetie postihnuté krízou hľadá už nové cesty na ďalšiu kriminalizáciu ekonomiky.
HNOJ A UHORKY
Medzinárodný menový fond sa na súbor opatrení vlády Primakova tváril pomerne kyslo. Deficit rozpočtu na posledný štvrťrok tohto roka vo výške 70 miliárd rubľov zahraniční špecialisti považujú za zhubný, skepticky hodnotia odstavce, v ktorých autori programu nadšene vysvetľujú, ako zvýšiť príjmy do štátnej pokladnice. Daňová disciplína je v Rusku taká úbohá, že horšia už byť nemôže. Dane neplatí nikto a ani to nikto nemá v úmysle. Návrh na obmedzenie výplat zamestnancom štátnej správy je síce dojemný, ale zahraniční ekonómovia upozorňujú na to, že oveľa efektívnejšie by bolo obmedziť počet byrokratov. Zamedziť rozrastaniu armády skorumpovaných policajtov i kriminalizovaných dôstojníkov a uskutočniť radikálnu reformu štátnej správy, ktorá len nenásytne požiera obrovské finančné prostriedky a okrem rozvoja korupcie neprináša vôbec nič. S hrôzou v očiach si liberárni ekonómovia prečítali časť o likvidácii vzájomnej zadľženosti. Barter sa v ruskej ekonomike zabýval pravdepodobne navždy. Živé peniaze nie sú a nebudú, a tak výplaty naďalej budú ľudia dostávať vo forme nakladaných uhoriek či kravského hnoja, ako to je napríklad v Krasnodarskom kraji. Plynárenský gigant Gazprom bude platiť dane plynom a od zákazníkov bude brať nepredajné výrobky.
POHREB RADIKÁLNYCH
REFORIEM
Program skutočne nie je programom, ako priznal sám Primakov, ale chaotickým zoznamom hesiel, ktoré po starostlivom preštudovaní vyznievajú jednoznačne. Rusko nielen nechce ďalej ísť po ceste radikálnych ekonomických reforiem, ale robí krok späť, k štátom regulovanej ekonomike. Podľa bývalého poradcu prezidenta Alexandra Livšica sa trh v Rusku zmrazuje minimálne do roku 2004. Ruská ekonomická kríza sa bude rozvíjať nezávisle od posledného vládneho dokumentu i nezávisle od vlády samotnej.
PETRA PROCHÁZKOVÁ, agentúra Epicentrum, Moskva
