MANAGUA (ČTK, Miami Herald) - Nikaragua naposledy zažila veľkú prírodnú katastrofu pred dvadsiatimi šiestimi rokmi. Veľké zemetrasenie, ktoré 23. decembra 1972 postihlo Managuu, si vyžiadalo 10 000 obetí, 300 000 ľudí pripravilo o strechu nad hlavou, navždy zmenilo charakter hlavného mesta a pripravilo o "prácu" nikaragujského diktátora Anastasia Somozu. V niektorých ohľadoch sa Nikaragua nespamätala z dôsledkov zemetrasenia dodnes, píše denník Miami Herald. Zatiaľ je príliš skoro posudzovať dlhodobé dôsledky terajšieho hurikánu, ale napriek jeho sile a rozsahu škôd je nepravdepodobné, žeby trvali tak dlho ako dôsledky spomínaného zemetrasenia. Americký politológ Vincent T. Gawronski, ktorý študuje politický vplyv prírodných katastrof, totiž usudzuje, že k pádu Somozovej diktatúry veľkou mierou prispela korupcia pri obnove Managuy, ktorá rozvrátila jeho vládu a viedla k sandinovskej revolúcii v roku 1979. A sandinovská hospodárska politika bola podľa amerických odborníkov pre krajinu ničivejšia ako celé zemetrasenie. Dosah hurikánu Mitch by nemal byť pre súčasnú nikaragujskú demokraticky zvolenú vládu taký veľký, pretože podľa Gawronského môže podobná udalosť omnoho ľahšie podkopať autoritársky režim ako demokratický, lebo v prvom prípade je ľahšie povedať, "kto za to môže a koho potrestať". Ale je tiež pravda, že v demokratickom systéme sa z prírodnej katastrofy môže ľahko stať politikum, pretože možnosti, ktoré demokracia ponúka, v autoritárskych režimoch nie sú. Problém je, že krajina sa sotva začala spamätávať z katastrofickej hospodárskej politiky, ktorú v krajine zaviedli a prevádzkovali v priebehu svojej vlády sandinovci. Mitch si preto na svoje vyčíňanie nemohol vybrať z hľadiska nikaragujského hospodárstva horšiu chvíľu. Nikaragujská ekonomika za posledné roky vykazovala stabilný rast, ktorý v roku 1997 dosiahol päť percent a v tomto roku sa odhadoval ešte o percento vyšší.