"Pomaly si zvykám na toto prostredie a páči sa mi tu. Neviem si predstaviť, že si už v živote nedám heroín. Ale každá cesta má svoj začiatok. Ja som tam na začiatku a musím vytrvať, aj keď to bude cesta plná prekážok. Rozhodla som sa, že pôjdem až do konca. Viem, že na to mám, ale bojím sa, že sklamem seba a tých, čo ma majú radi," napísalo si v tretí deň pobytu v Protidrogovom resocializačno-reedukačnom stredisku v Budmericiach do svojho denníka 19-ročné dievča, dovtedy závislé od heroínu. Po 226 dňoch odchádzala domov bez jedinej recidívy. Spomínané protidrogové stredisko založil a vedie Vladimír Schwandtner, ktorý sa pomoci mladým ľuďom závislým od tvrdých drog spolu s manželkou venuje nepretržite už takmer tri roky a so svojou metódou dosahuje veľmi dobré výsledky. Sám nie je lekár, naopak je abstinujúci alkoholik, ktorý sa pred časom zo svojej závislosti liečil. V roku 1994 si Schwandtnerovci dokonca adoptovali 14-ročnú Barboru, ktorá vyše roka užívala tvrdé drogy a jej matka si ju po detoxikácii odmietla vziať späť k sebe. Vo svojej novej rodine našla oporu a z drogového problému sa dostala. "Mojím zámerom bolo ukázať, že resocializácia priamo v rodine je spôsob, ktorý prinesie najväčší efekt. Založil som preto resocializačno-reedukačné stredisko pre túto kategóriu ľudí v núdzi. Jednou z pohnútok pritom bolo, že ako človek, ktorý sám pozná problematiku závislosti, som schopný kohokoľvek lepšie motivovať k riešeniu jeho problému," uviedol Vladimír Schwandtner. K spôsobu resocializácie, ktorý praktizuje, sa kladne vyjadrili už viacerí odborníci na drogovú problematiku. Morálna podpora je však zatiaľ to jediné, čo za tri roky dostal.

ANDREJ ŠIMONČIČ