"Ale vážení, vráťme sa k predmetu sporu. Kto je teda vinník?" - pýta sa richtár Adam v podaní Petra Nárožného na súdnom procese v ktorejsi holandskej dedine. "Keď sa nám ho nepodarí vypátrať, môžeme si naše zákony trochu upaviť, no nie?" úlisným hlasom sa obracia k nadriadenému súdnemu radcovi Pánkovi (I. Řezáč), ktorý s patričnou nervozitou sleduje úlohu richtára-sudcu pátrajúceho po stopách vlastného zločinu. I keď ten zločin nemá obludné rozmery - ide len o rozbitý džbán a richtárove intímne návštevy u vdovy Marty Koulovej (S. Stašová) - autor hry H. von Kleist ponúkol priam vzorový model o dráme vinníka-sudcu. Réžisérska interpretácia V. Strniska rozohrala so súborom pražského Činoherného klubu inscenáciu, ktorá si udržala dramatický oblúk, vypointovanie dialógov, ale i zmysel pre rytmus hry a jeho gradáciu. Úvodná inscenácia 5. ročníka dvojtýždennej prehliadky České divadlo ‘98, ktorá v pondelok (i jej včerajšia repríza) vypredala bratislavské Štúdio S, však priniesla aj iné fajnovosti. Boli nimi najmä skvelé improvizačné vložky Petra Nárožného, ktorý prakticky neschádzal z javiska. "Keď máte hru vžitú, dá sa občas uletieť," tvrdí tohtoročný šesťdesiatnik P. Nárožný, ktorý pri jednom dialógu s vdovou Koulovou priviedol S. Stašovú do miernych rozpakov. "Do akej diery to mám ísť?" opýtal sa starnúci seladón svojej ženskej obete, ktorú z pomykova vyviedol spontánny potlesk obecenstva. Mierne pokrivkávajúci richtár Adam v jednej chvíli zahral svoju úlohu tak presvedčivo, že sediaci súdny radca Pánek nechcene pocítil na sebe takmer metrákové telo Petra Nárožného. "Nebojte sa, pán súdny radca, nebudete ľutovať," povedal so smrteľne vážnou tvárou richtár Adam svojmu nadriadenému, ktorý sa pri dvojzmyselnej replike nezdržal smiechu. Jednoducho, obecenstvo sa bavilo a vedelo oceniť improvizačné prídavky, ktoré boli určené len preň. Festival České divadlo ‘98 sa začal vo veľkom štýle…

(pet)