Pán minister, nedávno navštívil Prahu európsky komisár Hans van den Broek, s ktorým ste spoločne posúdili stav pripravenosti ČR ako kandidáta pre prvú vlnu rozširovania Európskej únie (EÚ). Má podľa vás šancu stať sa členom EÚ už v prvom kole aj Slovensko? Hovorili ste o tom s Hansom van den Broekom?

"S komisárom Broekom som nehovoril o tom, či sa Slovensko môže dostať do prvej, druhej alebo ktorejkoľvek inej skupiny. Hovoril som o tom, že som presvedčený, že hlavný dôvod, prečo sa Slovensko vlastne nedostalo do žiadneho zoskupenia - tak EÚ, ako aj NATO - bol demokratický deficit, z ktorého EÚ a NATO vinili vládu Vladimíra Mečiara. Požiadal som pána komisára, ale aj politikov iných krajín, aby síce starostlivo monitorovali vývoj na Slovensku - čo aj budú - ale aby súčasne vyslali aj ústretový signál, respektíve dali najavo, že pokiaľ slovenská vláda preukáže rozhodnutie vrátiť krajinu na cestu demokratického vývoja, že by sa o Slovensku malo začať vážne uvažovať ako o kandidátskej krajine tak do EÚ, ako aj do NATO. Napr. Lotyšsko dáva jasne najavo, že sa domnieva, že by sa mohlo z druhej skupiny presunúť do prvej. Niektoré krajiny z tej prvej skupiny môžu zase prepadnúť. Čiže, akonáhle Slovensko bude brané ako vážny uchádzač o vstup, bude záležať už len na ňom, či sa posunie na tom pomyselnom rebríčku vyššie. Za českú vládu som vždy zdôrazňoval, že by sme si želali, aby časový rozdiel medzi tým, kedy my vstúpime do NATO a EÚ, a tým, kedy tam vstúpi Slovensko, bol čo najmenší."

Nie je teda podľa vás na mieste tvrdenie, že iba tie krajiny, o ktorých prijatí začne EÚ onedlho rokovať, majú šancu na prijatie v prvej vlne rozširovania?

"Nie. Tie rokovania s prvou skupinou sa začnú po 10. novembri, ale iba o tých kapitolách, kde prebehol tzv. screening. Vôbec to neznamená, že by tento proces, ktorý bude dlhodobý, mal znamenať, že by Slovensko, pokiaľ nebude do nejakej skupiny zaradené do konca roka, už nemalo mať šancu."

Podľa slov splnomocnenca českej vlády pre ľudské práva Petra Uhla ste to boli práve vy, kto sa pričinil o to, že jednou z prvých tém rozhovorov počas vašej oficiálnej návštevy Veľkej Británie bolo Slovensko.

"O situácii na Slovensku som hovoril s viacerými politikmi. Niekoľko komisárov (EÚ) poukázalo na to, že štatistiky nemusia presne reflektovať stav slovenského hospodárstva. Osobitne komisár van den Broek hovoril, že situácia je horšia, než naznačujú čísla. Napriek tomu by nemala byť taká zlá, aby to Slovensko diskriminovalo. Aj stav slovenskej armády je iste porovnateľný so stavom armád niektorých ďalších krajín. Zdôrazňoval som tak vo Veľkej Británii, ako aj počas stretnutí s európskymi komisármi - a v tom mi dali všetci za pravdu - že hlavný dôvod, prečo sa so Slovenskom doteraz nepočítalo, bolo jeho vnímanie ako krajiny, ktorá sa nespráva celkom demokraticky. Preto som na nich apeloval, aby zaujali k Slovensku podobný postoj, aký zaujala česká vláda alebo maďarská a poľská. Vo chvíli, keď obnovujeme ducha vyšehradskej skupiny, premietnutej aj do širšej stredoeurópskej spolupráce, má pravdu pán Geremek (poľský minister zahraničných vecí - pozn. red.), ktorý vždy zdôrazňoval, že tá štvrtá stolička síce zostala prázdna, ale neustále tam je."

Viete už, kedy zavítate na prvú oficiálnu návštevu Slovenska?

"Konkrétny dátum ešte nevieme, pretože sme čakali, kým bude ustanovená nová slovenská vláda. Dúfam, že to bude veľmi skoro. Je potrebné nájsť termín, ktorý bude vyhovovať predsedovi vlády, podpredsedovi vlády a mne. Chceme tam ísť všetci traja."

Akých problémových okruhov sa chcete počas tejto návštevy dotknúť?

"Samozrejme budeme hovoriť o všeobecných problémoch, týkajúcich sa procesu pričleňovania Slovenska do EÚ a do NATO. Za svoj rezort by som chcel hovoriť o zaradení Slovenska do stredoeurópskej spolupráce, ktorú som už spomínal. Treba oživiť expertné skupiny, ktoré už existujú a ktoré majú pripraviť riešenia otázok, ktoré zostali po rozpade nedoriešené - majetkové problémy, otázku zlata, otázky občianstva, spoločnej hranice atď.

Nedá sa predstierať, že naše vzťahy k Slovensku by mali byť také ako k nejakému vzdialenému štátu. Samozrejme, plne rešpektujeme suverenitu SR, ale vidíme tu možnosť, aby si dva susedné štáty, ktoré spája toľko vecí, vybudovali nadštandardné vzťahy - a potom, keď oba tieto štáty vstúpia do EÚ, tak sa niektoré tie negatívne dôsledky rozpadu federácie…"

Ktoré máte na mysli?

???

Opýtam sa teda inak. Myslíte si, už s odstupom skoro šiestich rokov, že bolo chybou štát rozdeliť?

"Ja som svoj názor formuloval už vtedy, v roku 1992, keď som sa rovnako ako dnešný predseda vlády domnieval, že bolo možné nájsť iné riešenie, napr. konfederáciu. Čo neznamená, že by som dnes plne nerešpektoval skutočnosť, že spolu susedia dva celkom suverénne štáty. Ale ide mi o to, aby hranica medzi nimi nebola hranicou, ktorá rozdeľuje dva národy, ktoré majú takú bohatú spoločnú históriu, ale aby to bola hranica priestupná práve prostredníctvom kultúrnych, sociálnych a medziľudských vzťahov."

EVA GRUBEROVÁ, Praha

(Autorka je stálou spolupracovníčkou SME)