obné, že by sa pred BR OSN dostala správa UNSCOM jednoznačne potvrdzujúca, že Bagdad zničil všetky svoje zbrane hromadného ničenia a zastavil výrobu nových, a aj keby áno, vzhľadom na odpor jedného zo stálych členov - USA - by bolo zrušenie sankcií dosť problematické. Preto sa iracký diktátor rozhodol opäť hlučne manifestovať ukrivdenosť a zároveň si vyskúšať moc "zmobilizovať" najvyššie politické kruhy OSN, USA i ďalších krajín. Aj keď marenie práce inšpektorov nie je ničím novým, predsa si komentátori svetových denníkov lámu hlavu, prečo práve teraz vyprovokoval Saddám nový konflikt s OSN a USA. Či je to preto, že vždy, keď sú vzťahy medzi medzinárodným spoločenstvom a Bagdadom napäté, upevňuje sa Saddámovo postavenie doma a v arabskom svete, či preto, že vzhľadom na utrpenie irackého obyvateľstva spôsobené sankciami si stále viac krajín želá uvoľnenie embarga, alebo sa prosto iracký prezident iba chce vysmiať Spojeným štátom, ktoré vo februári nezískali podporu svetovej verejnosti pre vojenský zásah. Jedno je isté, že takáto provokácia Saddáma baví - nik však celkom určite nevie, či je to premyslený politický krok, alebo iba ďalší prejav rozmaru nevyspytateľného autoritatívneho vládcu.
Približne pred rokom Saddám odoprel inšpektorom vstup do prezidentských palácov, argumentujúc ich symbolickým významom z hľadiska irackej suverenity, nakoniec však - za zmenených podmienok, dohodnutých generálnym tajomníkom OSN Kofi Annanom 23. februára v Bagdade - dovolil ich prehliadku. Spojené štáty za ten čas zmobilizovali svoje vojenské sily v Perzskom zálive a snažili sa získať svetovú verejnosť pre vojenskú operáciu, ktorá zlyhala na odpore niekoľkých krajín. V súčasnosti majú Spojené štáty v regióne 20 000 vojakov a tie posily, ktoré odvelili do Perzského zálivu vo februári už stiahli späť a ani ich neplánujú doplniť. Do zálivu sa v týchto dňoch vrátila z jadranského mora lietadlová loď Eisenhower a podľa vojenských predstaviteľov majú USA v regióne dosť síl, aby mohli zasiahnuť, keď to bude potebné. To je však oveľa miernejší tón ako pred rokom, aj keď prezident USA Bill Clinton potreboval zdôrazniť, že "kým inšpektori nie sú späť v práci, žiadna alternatíva nie je vylúčená".
Aký je súčasný stav inšpekcií - podľa inšpektorov Irak takmer isto nemá jadrové zbrane, majú však pochybnosti o arzenáli biologických a chemických. Teraz navyše tvrdia, že vzhľadom na obmedzené možnosti monitorovania nie sú schopní vylúčiť obnovenie výroby zbraní - a to platí aj pre zbrane jadrové.
KLAUDIA LÁSZLÓOVÁ
