níkov. Podľa informácie bratislavského Ústavu turizmu aj predbežné štatistické zistenia naznačujú, že sezóna sa vydarila lepšie, či už vyššou obsadenosťou hotelov, ako aj tým, že priemerné výdavky zahraničných návštevníkov na osobu a deň sa mierne zvýšili a boli zatiaľ najvyššie od roku 1994. Treba však dodať, že priemerné výdavky cudzincov boli u nás v porovnaní s turisticky zdatnejšími susednými krajinami (Maďarsko, Poľsko, Česko) už v minulosti oveľa nižšie, takže malý nárast toto postavenie sotva zmení. Nárast o 5 percent nastal v celkovej návštevnosti SR za osem mesiacov tohto roka - pricestovalo 22,5 mil. osôb, pričom najvyšším vzostupom sa vyznačoval najmä august, keď prišlo takmer o tretinu cudzincov viac. Pre porovnanie ČTK uviedla, že ČR navštívilo za prvých 8 mesiacov o 2,1 percenta zahraničných hosťov menej ako vlani. Na druhej strane však naše devízové príjmy súhrnne za prvých 8 mesiacov poklesli o 20 percent (údaj je v dolároch, v korunách je to o 15 percent). Dôvodom bola najmä slabá zimná sezóna s nedostatkom snehu, ale aj nevyspytateľný pohyb na devízových účtoch občanov, ktorý nastal v júli a auguste v preddevalvačných očakávaniach. Za 1. polrok boli devízové príjmy nižšie ako výdavky, saldo bolo pasívne, vďaka lepšej letnej sezóne sa to však otočilo, a tak po 8 mesiacoch tohto roka devízové príjmy z turistiky prevýšili výdavky a saldo je aktívne (39 mil. Sk). Skutočnosť, že výdavky na cestovný ruch rastú rýchlejšie ako príjmy, spôsobujú aj trendy v správaní našich ľudí, ktorí už volia často aj vzdialenejšie dovolenkové pobyty (Krétu, Mallorku a pod.) a náročnejšie služby, nielen napríklad stravu dovezenú v kufri. Odborníci sa zhodujú, že prínos cestovného ruchu na Slovensku ďaleko zaostáva za možnosťami, veď aj podiel príjmov z turizmu na hrubom domácom produkte, ktorý klesol zo 4,5 v rokoch 1995-96 na vlaňajšie 2 percentá, patrí medzi najnižšie v štátoch stredoeurópskeho regiónu.