BRATISLAVA (SME - rf) - Členovia Dzurindovej vlády, ktorí kandidovali v parlamentných voľbách a boli zvolení za poslancov, majú podľa zákona nárok na dve mzdy. Pozoruhodné zvýhodňovanie členov vlády oproti ostatným občanom umožňuje zákon o platových pomeroch ústavných činiteľov z roku 1993. "Členovi vlády Slovenskej republiky patrí plat vo výške 1,5-násobku platu poslanca mesačne, začínajúc prvým dňom mesiaca, v ktorom zložil ústavou predpísaný sľub," uvádza sa v zákone. Znamená to, že keď členovia novej vlády zložili sľub 30. októbra, majú nárok na plnú mzdu od 1. októbra a poberajú tak za dva dni v práci celomesačnú mzdu. Podľa toho istého zákona poslancom nepatria nároky v čase, keď sú členmi vlády. Členmi vlády sa stali 30. októbra, čiže politikom, ktorí išli do vládnych funkcií z poslaneckých kresiel, musí byť vyplatená alikvótna časť poslaneckého platu za 29 dní. Nie je jasné, či to bol zámer predkladateľov zákona, alebo je to nedostatok v zákone. Radový zamestnanec na Slovensku, ktorý svojimi daňami platí členov vlády, však má nárok na mzdu iba odvtedy, odkedy nastúpi do práce. Ak nastúpi 30. októbra, tak mu náleží mzda od 30. októbra, nie od 1. októbra ako členom vlády. Poslanec Sergej Kozlík obvinil členov Dzurindovho kabinetu z chamtivosti a tvrdil, že preto vládu zostavili a rokovali ešte na konci októbra, aby mali ministri platy za tento mesiac. Pripomeňme, že zákon, podľa ktorého je možné takto zvýhodňovať členov vlády, schválila Mečiarova vláda, v ktorej mal S. Kozlík stabilné miesto. Hovorca premiéra Dzurindu Martin Lengyel včera SME povedal, že ak predseda vlády naozaj dostane výplatu aj z parlamentu, aj z vlády, výplatu z vlády venuje na charitu, čím chce dať príklad ostatným členom vlády.