Ďalším sporným ustanovením novely zákona, o ktorom má dnes rokovať parlament, je § 16 ods. 6: "Ak podáva politická strana kandidátnu listinu v jednom volebnom obvode samostatne, nemôže v ďalšom volebnom obvode podať kandidátnu listinu v rámci koalície; ak podáva kandidátnu listinu v rámci koalície, môže v ďalšom volebnom obvode podať kandidátnu listinu len v rámci tej istej koalície." Uvedené ustanovenie môže byť v rozpore s čl. 31 ústavy, podľa ktorého zákonná úprava musí umožňovať a ochraňovať slobodnú súťaž politických síl. Súčasťou novely je tiež požiadavka, aby volebné obvody a počet poslancov v nich určilo a zverejnilo obecné zastupiteľstvo najneskôr 65 dní pred dňom volieb. Tento termín však už uplynul. Návrh zákona má byť predložený do NR SR spolu s návrhom ústavného zákona o predĺžení volebného obdobia súčasným orgánom samosprávy v skrátenom legislatívnom konaní, ktoré parlamentu navrhla Dzurindova vláda. Tu je sporné, či ústavný zákon môže zrušiť zákonné rozhodnutie predsedu parlamentu o vyhlásení volieb, keďže uvedené možno považovať aj za retroaktivitu. Táto kompetencia môže byť zákonom predsedovi NR SR odňatá, aj novela zákona mu ju však naďalej ponecháva. Návrh ústavného zákona prekvapivo určuje aj nové lehoty upravujúce priebeh komunálnych volieb. Podľa neho napríklad lehota na určenie volebných obvodov a počtu poslancov v nich je 40 dní, čo je v rozpore s už uvedeným návrhom zákona o komunálnych voľbách, podľa ktorého je to o 25 dní viac. Návrh stanovuje, že lehota na podanie kandidačných listín je 35 dní, na zaregistrovanie kandidátov 28 dní a na delegovanie členov Ústrednej volebnej komisie (ÚVK) 20 dní pred dňom volieb, ktoré sa majú uskutočniť 19. decembra tohto roka. Schválenie oboch návrhov v parlamente a ich uverejnenie v Zbierke zákonov by malo mať za následok zastavenie doterajšieho priebehu komunálnych volieb i ukončenie práce volebných komisií vrátane ÚVK.
(Pozri Dokument na 4. strane)
