Možno je v tom aj kus symboliky, keď košického majstra v predohrávke na Tehelnom poli načal práve kapitán Slovana Róbert Tomaschek. Odchovanec nitrianskeho futbalu strhol svoju posádku k nevídanej štyridsaťpäťminútovej smršti a zaslúžil sa aj o to, že strategicky dôležitý stred ihriska celkom jasne pripadol Slovanu. Bol to skrytý kľúč k triumfu, lebo košická päťčlenná stredová formácia po rýchlom odchode Zvaru (problémy so svalom) rovnako rýchlo rezignovala. "Kto dá prvý gól, má lepšie šance vyhrať, tak to vyzeralo pred zápasom. Nechceli sme pritom hrať od začiatku vyslovene nátlakovo, pretože Košice majú hráčov, ktorí dokážu vyšachovať súperovu obranu," rozoberal v kabíne priebeh šlágra kola spokojný Tomaschek. Na konci prvej štvrťhodiny, keď si vyskočil na Hrnčárov center a gólovou hlavičkou zhypnotizoval Molnára, ešte nemohol tušiť, ako tento zásah morálne pomôže jeho spoluhráčom. "Vysoko povzbudivý moment a prvý predpoklad dobre rozohranej partie. Po ňom by bolo hlúpe, keby sme poľavili, dovolili súperovi vydýchnuť si a dostať sa spod tlaku. Škoda, že sme v podobnom výkone nepokračovali aj v druhom polčase. My by sme boli totiž radi víťazstvu 1:0 z poslednej minúty." Tomaschek sa po komplikovanej zlomenine kľúčnej kosti opäť dostáva do starej dobrej formy, ktorú zvykol predvádzať v belasom drese. Má za sebou niekoľko zápasov s 1. FC, ale tento v ňom vyvolal špeciálne spomienky. "Na majstrovské časy, keď Slovan dominoval v najvyššej súťaži," dodal a pre istotu si radšej zaklopal na hlavu, aby, nebodaj, neodplašil myšlienku, s ktorou v Superlige doteraz jediné mužstvo bez prehry koketuje - prinavrátiť na Tehelné pole spomínané majstrovské chvíľky. MIROSLAV BUKOV