zo spolupráce so Štátnou bezpečnosťou. Benda to oznámil denníku Právo, odmietol však upresniť, o ktoré osoby ide. Havel pre rovnaké podozrenie stiahol zo zoznamu vyznamenaných Zilka po tom, ako informáciu o jeho údajnom spojení s komunistickou ŠtB priniesol nemecký denník Süddeutsche Zeitung a potvrdil ju nepriamo aj sám Benda.
Na otázku, či podozrieva aj iných vyznamenaných, Benda odpovedal: "Áno, určite." Ďalej uviedol, že Havla aj vedúceho prezidentskej kancelárie Ivana Medka o svojom podozrení osobne informoval ihneď po tom, ako v polovici septembra dostal zoznam ocenených. "Obaja trvali na tom, že odvolanie oficiálne zaslaných vyznamenaní by vyvolalo škandál," uviedol senátor. Havlov hovorca Ladislav Špaček tieto informácie odmietol. "Ak pán Benda o niekom vie, tak ja nie," povedal pre Právo. Nikto okrem Zilka podľa jeho slov zo zoznamu nevypadol.
K afére sa vyjadruje aj najnovšie vydanie rakúskeho časopisu Format, ktoré prináša rozhovor s dôstojníkom STASI - bývalej spravodajskej služby Nemeckej demokratickej republiky. Vyplýva z neho, že východné spravodajské služby dlhý čas "vyťažovali" bývalého viedenského starostu Helmuta Zilka. Svoje tvrdenie však dôstojník nepodoprel žiadnou konkrétnou informáciou o Zilkovej aktívnej špionážnej činnosti.
Podľa zdroja časopisu Format boli až do roku 1987 telefonické rozhovory zo Zilkovho auta odpočúvané východnými rozviedkami. Vraj to dokumentuje tzv. zoznam príkazov Hlavného oddelenia rozviedky (HVA) bývalej východonemeckej štátnej bezpečnosti, na čele ktorého stál šéf špionáže STASI Markus Wolf. "Zilka sme spracovávali najmä na žiadosť československej služby štátnej bezpečnosti. Patril k osobám s najvyšším ohodnotením, teda k tým, ktoré boli zaradené do kategórie spracovania číslo dva... To znamená, že obsah jeho telefonického rozhovoru bol do 24 hodín na stole príslušnej služby, v tomto prípade československej," vyjadril sa bývalý východonemecký dôstojník. Záznamy telefonických rozhovorov a "poznatky, ktoré sme získali v rakúskych politických a hospodárskych štruktúrach", boli "paralelne ďalej odovzdávané (sovietskej štátnej bezpečnosti) KGB". Tak to bolo aj "v prípade Helmuta Zilka, pretože to, čo bolo dôležité pre Prahu a Berlín, to sa týkalo aj Moskvy".
