Kým džezové hviezdy napokon uspokojí klasické pečené kura s ryžou alebo zemiakmi, prípadne rybie filé, potrápia hlavy usporiadateľov poslaným zoznamom nezvyčajných požiadaviek na catering, čiže občerstvenie. "Dalo by sa povedať, že rockové požiadavky sa už dosť často presúvajú aj do džezových. Niekedy sú v rámci tzv. rideru dôležité žiadosti technického rázu rádovo na menšom počte strán ako požiadavky na občerstvenie. Býva to veľmi zaujímavé čítanie," hovorí manažérka festivalu Jana Uhliariková. Tak napríklad Courtney Pine si zaželal namiesto žuvačky špeciálny druh tvrdých gumových cukríkov, strúhaný muškátový orech s kondenzovaným mliekom, či len tak na chuť rôzne čokolády. Často by umelci svojim jazýčkom dopriali konkrétne značky potravín, dokonca aj minerálnej vody. "K presne stanoveným nedostupným jedlám sa potom hľadá adekvátna náhrada, až pochopia, že sa ich žiadosti nedajú splniť do detailov. Spoznajúc festival sa potom aj oni vpracú do svojich koľají. Keby to však boli separátne koncerty, tvrdo by si stáli za zmluvnými podmienkami. Najprv si pýtajú to, na čo sú zvyknutí, kade chodia. Ale napokon je pre nich dobrá i naša minerálka." Ešte aj hlavný dramaturg Peter Lipa mal čo robiť, aby sa k nemu dostala objednaná večera. Strážna služba pri vchode pre účinkujúcich si svoju prácu vykonávala tak poctivo, že balíček s jedlom jednoducho za bránu nepustila. Dlhú chvíľu ochranka chodila po areáli aj s basgitaristom Richardom Bonom, ktorý márne vysvetľoval, že nie je žiadnym nevítaným hosťom, ale nálepku s označením hosťa si iba niekde zabudol.
(dík)
