na ich jubilejný 25. ročník. Jeho dejiskom už má byť kedysi tradičný priestor Estrádnej haly PKO, ktorá je po ukončení stavebnej rekonštrukcie. "Bratislavské jazzové dni Corgoň ‘98 boli zaklincovaním festivalu v Spoločenskej sále. Estrádna hala, kam sa presunú od budúceho roka, je ideálna na veľké koncerty. Uprostred rovnej plochy je tanečný parket s rozmermi 15 krát 25 metrov, ktorý vyhovuje parametrom medzinárodnej asociácie športového tanca. Javisko má fungujúcu točňu a priestor pre orchester, oproti pódiu je asi vo výške prvého poschodia vytvorený mezanín s kapacitou pre 200 až 300 hostí. Hala má samostatné vykurovanie, čo znamená, že nejde na náš predpotopný systém parného kúrenia. Je pri nej šesť veľkých šatní i zázemie pre reštauračné služby," uviedla pre SME riaditeľka PKO Jarmila Mikušová. Priestory haly momentálne hostia predajnú výstavu nábytku, do konca tohto roka ešte PKO čaká napríklad premiéra SĽUK-u, koncerty Marie Rottrovej, Františka Nedvěda či Pavla Hammela. Súčasťou country jesene bude pravidelný bál, ktorý by už o rok mohol mať formu festivalu. Hala sa stane svedkom tanečných súťaží aj výstav. "Jednoducho, budeme mať opäť priestor na to, s čím sme teraz iba improvizovali. V rámci rekonštrukcie PKO, ktorá sa začala vlani, sme opravili strechu a vymenili okná. Na budúci rok by sme sa chceli pustiť do zásadnej rekonštrukcie interiéru a technickej štruktúry Spoločenskej sály, ktorá tri roky fungovala ako jediný prevádzkový priestor PKO, čo sa na nej zásadne podpísalo," dodala Mikušová. Atmosféru džezákov vychutnáva rada: "Na nich mi vyhovuje akýkoľvek džez, lebo ma zhltne atmosféra, hoci osobne nemám veľmi rada príliš experimentálne a freejazzové projekty. A už absolútne mi džez nevyhovuje v televízii, prenosy skutočne nie sú moja parketa."
DALIBOR HLADÍK
Larry Coryell - v Bratislave koncertoval už v roku 1983 s bubeníkom Beaverom Harrisom, s ktorým predtým nikdy spolu nehral. Poslal ich sem promotér "za džobom", zostali tu tri dni a sami sa prišli na Slovkoncert spýtať, či by sa pre nich nenašla ešte nejaká práca. V osobnom liste, ktorý tento rok adresoval členke organizačného štábu, si len nevedel spomenúť, či tou riekou v meste bol Dunaj - za názvom dal pre istotu otáznik. Napriek tomu napísal, že sa do Bratislavy teší, pamätá si, ako v nej pred milým publikom hral a že to povedal všetkým svojim kolegom v súčasnej kapele. Basistovi Richardovi Bonovi (Američanovi s kamerunským pasom), bubeníkovi Alphonsovi Mouzonovi (priamo vo foyer v nedeľu sediacemu za stolom, rozdávajúcemu autogramy a predávajúcemu vlastné CD), ako aj trubkárovi Randymu Breckerovi, ktorého pre chorobu napokon nahradil saxofonista Donald Harrison. Agentúra ho ako adekvátnu náhradu jednoducho posadila do lietadla a mal čo robiť, aby niekoľko hodín pred koncertom v hoteli dospal dhé prebdené hodiny.
Félix Lajkó - zjav festivalu. "Je to úplný blázon. Nič nerešpektuje, čo dokázal tým, že je schopný zísť z javiska a odopnúť si z huslí snímač, aby hral pre celé auditórium - v posledných radoch nahnevané, že nič nepočuje," smeje sa pri spomienke na svojho tajného favorita Pavel Daněk, riaditeľ agentúry Rock Pop. Prvou Lajkóovou hláškou vraj bolo, že žiadny mikrofón ani nepotrebuje, lebo bude hrať dole, aby bola dobrá nálada. Počas asi päťminútového rozhovoru s Petrom Lipom vyfajčil okolo 15 cigariet a začiatok jeho koncertu sa dvakrát posunul o päť minút, pretože fajčil v zákulisí. "Jedna ruka mu takmer horela a v druhej už držal ďalšiu cigaretu," dodáva Daněk.
