eľnosť vzťahujú - napr.záložné práva a rôzne vecné bremená. Tieto pritom môžu oveľa neskôr užívanie nadobudnutej nehnuteľnosti nečakane zkomplikovať. Nič netušiaci nový majiteľ sa potom nestačí čudovať, keď banka pri nesplácaní úveru predchádzajúcim majiteľom bytu začne uplatňovať svoje záložné právo.

Nedostatok nájomných bytov a nízka kúpyschopnosť obyvateľstva sú doslova živnou pôdou pre rôznych špekulantov s bytmi. Občania chcú často (a nie vždy namieste) ušetriť na províziách pre realitnú kanceláriu a pri ponuke "mimoriadne lacného bytu iba pre vás" ich navyše zdanlivo súri aj čas. Niet sa potom čo čudovať, keď v nevedomosti zaplatia veľký obnos peňazí - niekedy aj celoživotné úspory svoje alebo svojich rodičov - bez ďalších dokladov a bez istoty, že nadobudnutý byt bude skutočne ich vlastníctvom, t. z. bez čakania na vystavenie platného listu vlastníctva k nehnuteľnosti. V praxi sa totiž môže stať, že špekulant vyinkasuje za jeden byt peniaze od väčšieho počtu záujemcov, občania podajú v jednom dni návrh na vklad vlastníctva do katastra nehnuteľností a ten ich nevybavené pochopiteľne vráti. Medzitým sa stratí nielen neseriózny sprostredkovateľ, ale aj všetky peniaze a kupujúci zostanú odkázaní iba na občianskoprávne súdne konanie. K nedorozumeniam a následným komplikáciám pri vzniku vlastníctva môže prísť aj neúmyselne, a to napr. v prípade, keď byt v osobnom vlastníctve predávajú potomkovia svojho zosnulého rodiča bez toho, aby bolo ukončené dedičské konanie. Môže sa tak stať aj vtedy, ak byt predáva užívateľ družstevného alebo obecného bytu, ktorý síce podpísal zmluvu o prevode bytu do osobného vlastníctva, ale kataster vklad ešte nezrealizoval. (mil)