spoločnosti dosiahla 30 mil. Sk, počas minulého roku vznikla strata vo výške 93 mil. Sk.
Odpovedi podnikového riaditeľa Ing. Milana Ploskuňáka na otázky SME predchádza jeho ubezpečenie verejnosti, že "vedenie Imuny sa veľmi snaží, aby sa udržala na slovenskom trhu, ale aj na trhu, ktorý pokrývala v rámci bývalého československého štátu". Investície ktoré sa v týchto dňoch rozbiehajú by mali vytvoriť predpoklady na expanziu na blízkych aj vzdialenejších zahraničných trhoch. Výrobná kapacita podniku ako celku je využitá na 51 %, pritom divízia krvné deriváty je využitá na 90 %, ale divízia infúzne roztoky - nosná divízia podniku iba na 33 %. Podľa riaditeľa je to zapríčinené nedostatkom financií na nákup materiálových vstupov, ktorých podiel je pri výrobe infúznych roztokov väčší ako pri výrobe diagnostických prípravkov, očkovacích látok a krvných derivátov. Podobne nepriaznivá je situácia pri výrobe "čiernych tabliet" (sú známe aj ako živočíšne uhlie). Vstupy do tejto výroby si vyžadujú dovozy a platby vopred. Preto Imuna výrobu týchto tabliet obmedzila a v našich lekárňach možno dostať čierne tablety od poľského výrobcu. V týchto dňoch sa rozbehla investičná akcia na výstavbu kapacít pre výrobu infúznych roztokov a do konca októbra by sa malo začať aj so stavbou kapacity na výrobu krvných derivátov v spolupráci s francúzskou spoločnosťou Eric Lebas, s. a., oznámil nám riaditeľ. Uvedené kapacity majú byť dokončené v lete roku 2000. Vláda SR po váhaní nakoniec poskytla začiatkom júla vládnu záruku na zahraničný úver vo výške 44 mil. Sk, ktorý aranžovala Credit Lyonnais Bank Slovakia, a. s. Bratislava. Pomalý rozbeh akcie súvisí podľa riaditeľa s politickými turbulenciami u nás. Podľa správy ČTK spomenutý úver je splatný o 6 rokov, úročený je 4,25 % nad sadzbu LIBOR.
Podľa informácie z ministerstva zdravotníctva (MZ) investícia do výroby krvných derivátov v Imune zabezpečí spracovanie 80 tisíc litrov ľudskej krvnej plazmy ročne. Doteraz Imuna vyrába z krvnej plazmy albumín, imunoglobulíny a ďalšie výrobky. Investícia umožní vyrábať aj faktor VIII, faktor IX, antitrombín III, protrombínový komplex a fibrinogén. Je pravdepodobné, že ak sa bude spracovávať uvedené množstvo plazmy, bude sa musieť vyvážať albumín a imunoglobulíny.
Predpokladom pre export je registrácia liečiv, ktorými sú aj výrobky z ľudskej krvi v danej krajine. Podmienkou pre registráciu v štátoch na západ od nás (platí to aj o ČR) je získanie príslušného medzinárodného certifikátu, známeho ako GMP. Doteraz sa daril export do krajín, kde sú miernejšie podmienky, išlo o Sudán a Čínu, kde sa predáva najmä albumín, informuje MZ. Z odpovede riaditeľa Imuny vyplýva, že súčasťou rozbehnutej investičnej akcie je aj stavebná časť, lebo najnovšie kritériá GMP kladú prísne požiadavky na výrobné prostredie. Podľa údajov z MZ by mala byť návratnosť investície v Imune za 6 rokov.
Imuna, pretože si plní určité funkcie v strategických zásobách, žiada od štátu peniaze na prefinancovanie týchto zásob a výrobkov a na s tým súvisiace investície celkom 100 mil. Sk do roku 2000. Na tento rok Imuna žiada vyše 30 mil. Sk, vláda však doteraz o tejto požiadavke nerozhodla.
Tento rok doteraz Imuna dodala nemocniciam tovar za 92 mil. Sk, ale zaplatené dostala iba za 62 % tovaru. Celkové pohľadávky Imuny voči nemocniciam dosiahli 120 mil. Sk, Imuna dlhuje nemocniciam za plazmu odobratú od darcov krvi 58 mil. Sk. Minister zdravotníctva mal do vlády predložiť revitalizačný projekt podniku v zmysle zákona č.211/97, ale podľa riaditeľa sa tak doteraz nestalo.
Na otázku SME, či by nebolo vhodné Imunu ako štátny strategický podnik vyňať zo zoznamu strategických podnikov a nájsť pre podnik zahraničného strategického partnera, pán riaditeľ odpovedal, že v komplexnej analýze stavu š. p. Imuna taký návrh existoval, ale nedostal sa na rokovanie vlády. Riaditeľ sa domnieva, že ak by v transformovanej Imune získal majoritu zahraničný investor, výrazne by sa zvýšili ceny liekov vyrábaných Imunou.
ČESKÝ SPRACOVATEĽ KRVI BUDE MAŤ ŤAŽKOSTI S ODBYTOM
Spoločnosť Sevac, a. s. Praha so základným imaním 212 mil. Kč bola privatizovaná predajom len 20 % akcií v druhej vlne kupónovej privatizácie, majoritu tu má FNM ČR. Táto spoločnosť tiež vyrába očkovacie látky a spracováva krv. V roku 1995 rozhodla Klausova vláda, že dá záruku na úver vo výške 600 mil. Kč od Českej spořitelne na investovanie do výstavby frakcionačného strediska pre krv. Kapacita strediska má byť 120 tisíc litrov krvi za rok. Takýmto rozhodnutím česká vláda umožnila vznik národného spracovateľa, ktorý má zaručiť, aby Sevacom vyrobené krvné výrobky boli bezpečnejšie ako dovezené z cudziny. Súvisí to s výskytom nebezpečných infekčných chorôb, ako je AIDS a hepatitídy, ktorých podiel v českej populácii je menší v porovnaní s inými karjinami. Českým nemocniciam ministerstvo zdravotníctva nariadilo, aby krv na spracovanie posielali do Sevacu a odtiaľ odoberali krvné driváty. Nemocnice však poukazujú na nízku cenu, ktorú Sevac platí nemocniciam za krv. V českých nemocniciach sa hromadia zásoby niektorých derivátov zo Sevacu, ktoré sú nepredajné v zahraničí, lebo nemajú registráciu. Ide najmä o albumín, ktorého zásoby v ČR dosiahli hodnotu 30 mil. Kč. Frakcionačné stredisko má byť dokončené na budúci rok, ale už teraz vláda ČR vzala na vedomie, že úver pre slabý odbyt krvných výrobkov nebude splatený a zrejme sa naplní vládna záruka. Vláda uvažuje o možnosti kapitalizácie tohto úveru. Generálny riaditeľ Sevac Jiří Jansa v českej tlači povedal, že spracovanie krvi by sa malo robiť v neziskovom režime aj preto, lebo väčšina darcov krvi nedostáva náhradu. V tej súvislosti Jansa povedal, že nechápe, prečo Sevac bol transformovaný na akciovú spoločnosť a čiastočne privatizovaný, podľa neho mal zostať štátnym podnikom. JURAJ ĎURČENKA
