y, nech je už na historke čo len kúsoček, alebo aj kusisko pravdy, ale bez vánku sa ani list na strome nepohne, sa tvorí reprezentácia, ktorá je v konečnom dôsledku barometrom situácie v slovenskom futbale. Ak je ten zlý, potom si to odnesú vrchníci, v našich zemepisných šírkach tréneri, najskôr v slovenskej samostatnosti Jozef Vengloš, teraz Jozef Jankech. Na spomínané "schôdzovanie" v oddieloch, ktoré vyrába futbalistov pre reprezentáciu, sa už zabúda. Tu je azda pes zakopaný. Tréner alebo kauč v reprezentácii by už mal iba dávať dohromady tím work Made in Slovakia, a nie ho učiť behať, hrať. To je ale v našich pomeroch iba ilúzia. Naši futbalisti v reprezentácii nehrajú nič iné, len to, čo v oddieloch. Ak náš šampión nezíska v Lige majstrov ani bod, nemôžeme sa čudovať, je to realita. Ak sa mužstvá v ostatných súťažiach nedostanú z predkôl, maximálne do nič neznamenajúceho prvého kola, je to len potvrdenie danej skutočnosti. Podľa názoru Petra Dubovského po zápase s Portugalskom, ktorý prezentoval sólovo v jednom denníku, slovenským futbalistom chýba v roku viac takých náročných medzištátnych zápasov ako s Portugalskom. On a ďalší legionári vraj majú podobné duely každý týždeň. A navrhuje čím skôr púšťať mladých futbalistov do zahraničia, aby napredovali, potom budeme mať viac kvalitných legionárov, podobne ako Česi, a skôr budeme čeliť európskej špičke. Lenže slovenských futbalistov nikto do zahraničia nechce! A sme tam, kde sme boli. Po sklamaní s Portugalskom, ktoré sme vraj "mali" zdolať, lebo už aj doma prehralo s Rumunskom, sa vášne malých vybičovali na maximum. Opak volania Hosanna je Ukrižuj ho! Ale koho? Mnohí by chceli Milana Služaniča, predsedu Slovenského futbalového zväzu. Ten prišiel z rokovania Rady SFZ ako fúria, pripomínal zranenú medvedicu, ktorá sa bráni útoku nedočkavých, lačných, ale zbabelých kojotov. Len tak spakruky zhodil z cesty prekážku Jankech, aby mal voľné pole, a potom sa odvážne pustil do tých nedočkavých. Je ochotný sa im postaviť zoči - voči pred televízne obrazovky a pred miliónmi, ak to budú sledovať, odhaliť tajomstvo trinástej slovenskej futbalovej komnaty. Nemá sa vraj za čo hanbiť, ale čo sa ľudia môžu dozvedieť, to bude šok. Odhaliť v dnešnom slovenskom futbale tajomstvá á la kto koľko berie v jednotlivých oddieloch, v reprezentácii, za koľko sa prestupuje, bude možno šokujúce. Ale skutočným ternom bude, ak niekto z besedujúcich "odhalí," že naši futbalisti nevedia hrať a behať. V tom je problém. Ak by to vedeli, potom by sa zabudlo, kto riadi na rôznych úrovniach klubový aj reprezentačný futbal. Boli by výsledky, dalo by sa na futbal pozerať. Odvolajte Jankecha, kde nájdete iného, ktorý pôjde na odpaľovaciu rampu, keď má vo svojom oddiele zábezpeku pokojného života? Odvolajte Služaniča a nájdite iného so skutočne nezištným cieľom urobiť zo slovenskej Popolušky princeznú. Každý hrabe iba do svojho vrecka a ešte by si chcel primazať. O tom je predovšetkým reč. Odvolanie Jozefa Jankecha z funkcie, podľa niektorých toho, ktorý za daný stav môže najmenej, je superrozhodnutím. Neustále sa opakuje. Ešte nikto tuším neodvolal celú jedenástku. Ešte nikto neposlal futbalistov k riaditeľovi základnej školy futbalu s výzvou, aby mu vrátili školné. Lebo ho nič nenaučili.
JÁN MIKULA
