WASHINGTON (REUTERS, r) - V deviaty deň intenzívnych rozhovorov v kongresovom stredisku Wye Plantation, v americkom štáte Maryland, podpísali v piatok najvyšší izraelskí a palestínski predstavitelia v Bielom dome memorandum z Wye, ktoré rieši podmienky ďalšieho odsunu izraelských vojakov. Memorandum otvára cestu pre konečnú fázu mierového procesu. Podľa amerického prezidenta Billa Clintona obe strany potvrdili "odhodlanie kráčať cestou mieru, za čo im musí byť svet vďačný". "Izrael a celý región sú teraz oveľa bezpečnejšie", komentoval dohodu izraelský premiér Benjamin Netanjahu na podpisovej slávnosti, na ktorej palestínsky prezident Jásir Arafat vyhlásil, že "my nikdy neodbočíme z cesty mieru". Len niekoľko hodín predtým, ako na slávnostnom vyvrcholení deväťdňového náročného rokovacieho procesu v Bielom dome postupne preberali mikrofón ministerka zahraničných vecí Madeleine Albrightová, viceprezident USA Al Gore, Clinton, Netanjahu, Arafat a jordánsky kráľ Husajn, Izrael urobil posledný pokus z dohody ešte niečo vyťažiť. Po tom, čo po záverečnom, 20-hodinovom nepretržitom kole rozhovorov obe strany v piatok ráno miestneho času potvrdili, že dohoda bola dosiahnutá vo všetkých otázkach, a bolo oznámené, že podpis dokumentu je naplánovaný na poludnie (18 h SELČ), zdržiavaním podpisu chcel Izrael údajne dosiahnuť prepustenie agenta Jonathana Pollarda, väzneného v USA a aj to, aby bol vďaka intervencii v USA prepustený aspoň jeden
špión väznený v Egypte. Káhira potvrdila, že americkú žiadosť prepustiť Azzama Azzama, ktorý si za špionáž už rok odpykáva 15-ročný trest odňatia slobody, odmietla.
Izraelský rozhlas predtým odvysielal správu o americkom súhlase s Pollardovým prepustením, čo vyvolalo rozhorčenie na americkej strane, pretože to vyvolávalo dojem, že Spojené štáty sľúbili židovskému štátu prepustenie špióna, ak pristúpi na dohodu s Palestínčanmi. V tejto súvislosti sa v izraelských médiách hovorilo o Pollardovi už v lete. Nasledovalo stretnutie Clintona s Netanjahuom, podľa izraelského rozhlasu najtvrdšie, aké sa kedy udialo. Clinton ho údajne upozornil, že to nebolo časťou agendy a je to výlučne záležitosť amerických justičných orgánov. Nakoniec však súhlasil, že v budúcnosti "USA maximálne pozorne preštudujú" celú vec, a mohlo sa pristúpiť k podpísaniu dohody.
Pollard ako dôstojník amerických námorných síl pôsobil ako civilný analytik výzvednej služby a rok po zadržaní v roku 1985 sa priznal k špionáži pre Izrael. Dostal doživotie za to, že odovzdal Izraelčanom údajne tisícky strán satelitných fotografií, údaje o obranných systémoch a iné citlivé vojenské materiály. Prepustenie Pollarda, ktorý je pre mnohých v Izraeli národným hrdinom, USA už trikrát odmietli.
