roku 1989 stal známym ako "slovenský Havel", píše vo svojom utorkovom vydaní rakúsky denník Die Presse. Volebnou prehrou Mečiarovej vlády v septembri, ktorú mnohí označujú za "druhý slovenský prevrat", sa teraz Budaj vracia na politickú scénu ako člen vedenia Slovenskej demokratickej koalície (SDK), ktorá bude v novej slovenskej vláde udávať tón, píše Die Presse. "Mečiarizmus bol špecificky slovenskou formou postsocializmu," citujú rakúske noviny Budaja. "Bol šokovou terapiou, o ktorej mnohí hovoria, že pre nás na ceste od komunizmu k demokracii bola rovnako nevyhnutná ako pre Česko šoková terapia Václava Klausa. Ale zatiaľ čo Klaus mal ozdravujúci vplyv na hospodárstvo v Česku, Mečiar bol pre nás liekom demokracie: Zobudil náš ľud a zmobilizoval ho na odpor."
"Práve preto, že Mečiar obmedzoval demokraciu, vyprovokoval protihnutie," pokračuje Budaj pre rakúske noviny. "Tí, ktorí sa za socializmu ešte neodvážili postaviť na odpor alebo emigrovať, začali za mečiarizmu dvíhať hlavy a protestovať. Umelci a intelektuáli, ktorí za socializmu ešte boli konformní, teraz objavili svoju odvahu občanov," konštatuje Budaj.
Podľa jeho názoru majú podstata a úspech mečiarizmu svoje zdôvodnenie vo výraznej forme hospodárstva obľúbencov, ktoré sám nazýva "klientelizmus". S oficiálne deklarovaným zámerom vytvoriť silnú podnikateľskú vrstvu a tým urobiť krajinu relatívne nezávislou od zahraničia boli veľké štátne podniky predávané hlboko pod cenu manažérom, ale často dokonca ekonomicky neskúseným obľúbencom vládnucich. Mnoho ľudí tak v krátkom čase veľmi zbohatlo, zároveň sa však zaviazalo byť vďačnými a vernými, upresňujú rakúske noviny.