Na prelome rokov 1974/1975 našli vedci pri radarovej prehliadke Antarktídy náznaky existencie podzemného jazera. V roku 1993 satelity na obežnej dráhe Zeme potvrdili, že zhruba 1000 kilometrov od južného pólu sa pod štvorkilometrovou vrstvou ľadu ukrýva jazero, ktorého rozloha je až 14 tisíc km2, teda takmer tretina plochy Slovenska. Jazero má hĺbku do 510 metrov a obsahuje asi 1800 kubických kilometrov vody. Pre blízkosť ruskej polárnej stanice jazero pomenovali Vostok. Geofyzikálne výskumy britských a ruských vedcov, ktoré tu prebiehajú od roku 1996, ukázali, že jazero môže byť staré 500 tisíc až milión rokov.
Už roku 1975 objavil ruský mikrobiológ S. S. Abyzov na stanici Vostok vzorky baktérií, húb, sprašov a iných mikroorganizmov, ktoré dokázali prežiť v krutých polárnych podmienkach. Mnohé z týchto organizmov boli uväznené v starých ľadových sedimentoch. Následné hĺbkové vrty poskytli vedcom študijný materiál, ktorého prekvapujúce výsledky prezentovali Abyzov a Angličan R. Hoover na tlačovej konferencii 13. marca tohto roka.
V ľadových valcoch, vyťažených z hĺbky 1249 metrov pod stanicou Vostok, našli vedci veľa zrniečok pozemského prachu a čiastočiek, ktoré pripomínali prach kozmický. Mnohé z nich mali podivné spektrum. Elektrónový mikroskop odhalil Abyzovovi s Hooverom šokujúci pohľad - čiastočky boli miniatúrne kokóny biologických organizmov v anabiotickom stave. Neboli teda mŕtve, len ich "životné" funkcie boli utlmené. Ďalší výskum odhalil okolo 150 rôznych typov a kultúr húb, rias, sprašov a množstvo veľkých kyanobaktérií a nanobaktérií. Proste jeden mikroorganizmus vedľa druhého…
Objav mikroorganizmov v podmienkach, v akých sa našli v Antarktíde, postavil pred vedcov niekoľko otázok, prekvapujúco však poskytol aj jednu dlho hľadanú odpoveď. Hlavnými otázkami je, ako, kedy a odkiaľ sa mikroorganizmy do antarktického ľadu dostali a či do anabiotického stavu prešli až tu. A tá odpoveď?
Vodné oceány pod ľadovým povrchom Jupiterových mesiacov Europa a Callisto a antarktické podzemné jazero sú si veľmi podobné. Ak prežijú baktérie či iné organizmy v takýchto podmienkach na Zemi, prečo by neprežili v takmer rovnakých podmienkach aj na Europe či Calliste? Stačí len, aby tam vznikli alebo sa tam nejako dopravili zvonka… (rp)
