banku Bratislava. O tom, či sa táto koncepcia začne uplatňovať, bude však závisieť od rozhodnutí novej vlády. Odchádzajúca vláda navrhuje riešiť predovšetkým úvery poskytnuté pred 1. januárom 1990. Minister financií SR Miroslav Maxon navrhuje v tejto súvislosti prijať viaceré opatrenia, ktoré by negatívne ovplyvnili príjmy štátneho rozpočtu. Účasť štátu na týchto procesoch by však podľa neho mala byť iba doplnková a mala by dosiahnuť sumu 4 mld Sk v priebehu rokov 1999 a 2000. Okrem toho by mal štát podporiť problémové banky formou výnimiek zo zákona o tvorbe rezerv a opravných položiek, vďaka ktorým by mali tieto banky ušetriť v rokoch 1998 až 2000 spolu 6 mld Sk. Štát bude ďalej musieť vo svojom rozpočte vytvárať každý rok 1 až 1,5 mld Sk rezervy na záruky štátu za záväzky Konsolidačnej banky Bratislava. Za celé obdobie reštrukturalizácie by tak štátny rozpočet mal na problémové banky dať 12 až 13 mld Sk. Po odpočte pomyselných 6 mld Sk, pretože banky kalkulujú so záporným základom dane, by reálny výpadok dosiahol 6 až 7 mld Sk. MF SR podľa Maxonovho vyhlásenia uvažuje, žeby štát prispieval po roku 2000 v menšej miere na úhradu úrokov príjemcom zvýhodnených úverov ako v súčasnosti. Podľa Maxonovho návrhu by mala NBS podporiť reštrukturalizáciu sumou 7,6 mld Sk. Vláda zároveň odporučila šéfom všetkých štyroch bánk, aby vypracovali nové znenia reštrukturalizačných programov. V súčasnosti ešte stále formálne platné programy by sa mali skončiť na budúci rok, odkedy by mali tieto banky začať plniť všetky pravidlá ako ostatné komerčné banky v SR. Nový balík ráta s ukončením v roku 2000.