á lavína automobilov. Keď naskočí zelené svetlo, vyrazia dopredu. Nie ako inde v civilizovanom svete, po pravej strane, ale slalomom medzi protiidúcimi chodcami, ktorí prechádzajú rovnako halabala. Keby sme išli každý po správnej strane, nemohlo by sa stať, že by sme do seba vrážali, strkali...

Možno neviete, ktorá je tá správna strana. Angličania to majú jasné. V doprave je to ľavá strana a inak v kapitalizme pravá. Chodíme (ešte stále) na červenú a chodíme (ešte stále) vľavo. Čím vzniká napätie, chaos, trenice, ktoré sa niekedy končia slovnými konzultáciami a nezriedka aj telesnými inzultáciami. Dnes sú mnohé križovatky vybavené aj zvukovými signálmi, ktoré už dávno neslúžia iba nevidiacim ľuďom. Čoraz viacej zdravých ľudí rado počúva to načasované tik tik tik tik tiky...

Možno neviete, že túto vymoženosť si museli nevidiaci vydobyť sami. Možno je to však určené nám, ktorí nevidíme jeden druhého, lebo nás ženie nenávisť. A nenávisť býva často slepá.