Pred ôsmimi rokmi odovzdal Augusto Pinochet civilnej čílskej vláde štát s výbornými hospodárskymi výsledkami, vybudovanou infraštruktúrou a výkonným úradníckym aparátom. Bez vojenskej uniformy, ktorú si ako 82-ročný dobrovoľne vyzliekol v marci tohto roku, aby si zasadol na doživotie do senátorského kresla, vyzerá ako láskavý deduško, ktorý sa teší zo svojich 17 vnúčat. Nikto by nebol predpokladal, že o niekoľko mesiacov mu práve v spriatelenej Veľkej Británii namiesto tradičného podania ruky nasadia želiezka a budú chcieť zúčtovať s jeho krvavou minulosťou.
Pred viac ako mesiacom uplynulo štvrťstoročie odo dňa, keď generál Augusto Pinochet rukami pofŕkanými krvou prevzal moc v Chile. V tom čase vládol v krajine reformný socialista Salvador Allende, ktorého však jeho časť revolučne orientovaných prívržencov dávno zbavila vplyvu na sled udalostí, a Chile dosiahlo svetový rekord v inflácii - 190 percent. Tomu v roku 1971 predchádzalo vyhlásenie jednostranného moratória na zahraničné dlhy krajiny, teda bankrot, banky zmrazili úverovanie, kapitál začal unikať, vyvlastnené farmy mali nízke výnosy, znárodnené továrne vyrábali málo, prestalo sa vyvážať, a keď nebolo peňazí zastavil sa onedlho aj dovoz. Obchody sa vyprázdnili a mzdy nemali žiadnu cenu. Ľavica v Chile si zaobstarala zbrane a v roku 1972 začalo tvrdé politické násilie. Všetko smerovalo k ozbrojenému stretu. 11. septembra 1973 sa generál Augusto Pinochet postavil na čelo pučistov, zvrhol prezidenta Salvadora Allendeho, rozpustil parlament a zakázal politické strany. "Zachránili sme krajinu pred komunizmom. Keby sme neboli zlikvidovali Allendeho a jeho stúpencov, o chvíľu by po Chile pochodovali tisícky Sovietov a Castrových Kubáncov," zdôvodnil Pinochet fakt, že Allendeho zradil pár dní po tom, ako mu prisahal vernosť, keď ho vymenoval do funkcie vrchného veliteľa armády. Generál Prats, Pinochetov predchodca, si do svojho denníka napísal: "Pinochet je zločinec obmedzených schopností a neobmedzených ambícií, ktorý strávil celý život pätolízačstvom a čakaním na okamih vhodný k zbabelému činu".
Obdobie, ktoré sa začalo vojenským prevratom, charakterizoval neskôr bývalý čílsky prezident Patricio Aylwin: "Čílska diktatúra bola zo všetkých vojenských režimov na kontinente najbrutálnejšia, avšak v ekonomickej sfére najefektívnejšia." Na jednej strane viac ako 3000 mŕtvych, najmenej 2000 nezvestných, asi 130 tisíc väznených politických odporcov a asi 900 tisíc tých, ktorí v strachu pred terorom radšej volili útek do zahraničia. Na druhe strane konštatovanie svetovej banky z roku 1980: "Napriek mimoriadne nepriaznivým okolnostiam sa čílskym úradom podarilo docieliť ekonomický obrat a zlepšenie, ktoré nemá v dejinách krajiny obdobu." Ďalšia krvavá vlna nasledovala v rokoch 1984 a 1985, keď vrcholila nespokojnosť s Pinochetovou vládou. Verejné protesty a bombové útoky využili bezpečnostné zložky na zabíjanie a plošné zatýkanie. Po neúspešnom pokuse o atentát na prezidenta Pinocheta v roku 1986 vyhlásil opäť stav obliehania a na scéne sa objavili smutne známe eskadry smrti vojenskej tajnej služby DINA. Pokojný prechod k demokracii začal Pinochet uskutočňovať mesiac po referende v roku 1988, keď sa 54,7 percenta čílskych voličov vyslovilo proti Pinochetovmu zotrvaniu v prezidentskej funkcii. Aj po tom, čo si Pinochet ústavnou cestou zabezpečil pokojný dôchodok, v deň výročia vojenského puču z roku 1973 sa zvykne vyhrážať opakovaním prevratu, ak by sa socialisti opäť chopili moci. Britský týždenník The Economist nedávno napísal, že Pinochet dnes trávi dlhé hodiny pred obrazovkou počítača, kde simuluje bojové akcie. Robí to vraj s takou horlivosťou, že ho pred časom dokonca museli previezť do nemocnice s vysokým tlakom. K jednej z najkontroverznejších postáv 20. storočia sa nedávno počas návštevy Chile vyjadril aj český prezident Václav Havel: "Tá krajina bola chorá. Ale doktor, ktorý ju liečil, použil nesprávny
liek..."
Minulosť dobehla Pinocheta po 25 rokoch vo Veľkej Británii, kde ho na žiadosť Španielska zadržala britská polícia v súvislosti s vraždami Španielov počas jeho éri. Španielsky sudca Baltasar Garzón žiada o vydanie Pinocheta na základe 94 samostatných obvinení z genocídy, terorizmu a mučenia.
MIRIAM MRÍZOVÁ
