Aj my sme mali svojich kráľov. Toto tvrdenie je síce pre mnohých prekvapujúce, ale je to historický fakt a mali by sme si naň privykať. Prvým historicky známym panovníkom na našom území bol kráľ germánskeho kmeňa Kvádov Vannius, posledným Habsburgovec Karol IV. Neboli síce Slováci, ale do našej histórie patria. Podobne ako slovenskí Mojmírovci, maďarskí Arpádovci, francúzski Anjouovci či rakúski Habsburgovci. Ani jedna z dynastií, ktoré sa za takmer 2000 rokov v našich dejinách vystriedali, nebola "čistokrvná" (napr. z 10 Arpádovských panovníkov 8 malo matku Slovanku). Ich krv premiešala premyslená sobášna politika a panovnícka Európa tvorila od stredoveku vlastne jednu veľkú rodinu. Etnický princíp nebol rozhodujúci a začal dominovať až v 19. storočí (o vyčlenení Slovenska z Uhorska sa prvý raz uvažovalo až roku 1848). Ako je teda možné, že doteraz sme o svojich kráľoch nevedeli? Po roku 1918 sa o nich mlčalo z dôvodov národných, po roku 1948 z dôvodov triednych. Vlastne až teraz sa dozvedáme, že sme neboli iba národom (nie v etnickom zmysle slova) plebejcov a utláčaných chudákov, ale že sme mali aj šľachtu, vzdelancov a aj kráľov. Paradoxne súčasný národnobuditeľský boom nám pri našom historickom sebauvedomovaní robí medvediu službu. O tom, že sa chceme triezvo zaradiť, svedčí mimoriadny ohlas čitateľov Historickej revue na cykly Cudzinci a Habsburgovci na uhorskom tróne. Takže na ich želania vznikla vo vydavateľstve Kleio Kniha kráľov s podtitulom Panovníci v dejinách Slovenska a Slovákov. Podpísalo sa pod ňu 18 historikov - skutočná špička slovenskej historiografie (najstarším je prof. Richard Marsina, najmladšou dr. Daniela Dvořáková). O tejto publikácii pripravil Slovenský rozhlas hodinový magazín Historia magistra vitae, ktorý sa vysiela v piatok 24. októbra o 21.00 h na stanici Rádio Devín a v repríze v pondelok 26. októbra o 11.00 h. Hosťami budú traja z autorského tímu: Vladimír Segeš, dr. Tünde Lengyelová a dr. Ivan Mrva.
TÁŇA KUSÁ
(Autorka je publicistkou)
