- John Hume a David Trimble. Obaja majú nemalé zásluhy na vzniku mierovej dohody. Z mnohých strán sa však ozývajú hlasy, podľa ktorých si cenu zaslúžil aj severoírsky politik Gerry Adams. Jeho zásluhy na mierovom urovnaní sporu v Ulsteri sú prinajmenšom také isté ako Trimblove. Zohrala tu rozhodujúcu úlohu britská propaganda, ktorá označuje Adamsa za jedného z vodcov IRA?
Adamsovo meno sa v minulosti často spájalo s členstvom v zakázanej IRA. Britské orgány mu to však nikdy nedokázali. Faktom je, že v 70. rokoch patril do vedenia belfastskej brigády IRA. Ako hlavný stratég pripravoval dôležité bojové operácie. Aktívne však do bojov nezasiahol. (Laureát Nobelovej ceny za mier David Trimble bol v tom období členom radikálnej protestantskej organizácie Vanguard, ktorá organizovala pogromy na katolícke obyvateľstvo.) V polovici 80. rokov sa Adams začal výraznejšie angažovať v strane Sinn Fein. Postupne z poloilegálneho krídla IRA vytvoril relevantný politický subjekt, ktorý oslovoval čoraz viac voličov. V roku 1983 ho prvýkrát zvolili za poslanca britského parlamentu. Neskoršie volebné úspechy Sinn Feinu ešte výraznejšie posilnili jeho postavenie na politickej scéne. Britská vláda s ním však odmietala rokovať, pretože ho považovala za predĺženú ruku IRA. Dokonca mu zakázala vstup na britské územie. A v televízii a rozhlase cenzurovala jeho hlas. Napriek tomu Adams pokračoval v úsilí o mierové vyriešenie konfliktu na spoločnej platforme s Johnom Humom. Veľkú podporu pritom našiel medzi vplyvnými predstaviteľmi írskej lobby v USA, ako aj u amerického prezidenta Billa Clintona. Hoci zápasil i s opozíciou vo vlastných radoch, napokon presvedčil radikálov, že za ukončenie britskej nadvlády v Severnom Írsku treba bojovať mierovými prostriedkami. Za svoje presvedčenie si Adams veľa vytrpel. Okrem ustavičnej perzekúcie zo strany britských bezpečnostných orgánov bol internovaný v severoírskom väzení Long Kesh. V dôsledku brutálneho zaobchádzania má z tohto obdobia trvalé problémy s obličkami. Počas konfliktu sa skrýval na rôznych miestach pred vyhrážaním, že mu siahnu na život. V roku 1987 ho ťažko zranili probritskí teroristi pri pokuse o atentát v centre Belfastu.
Gerry Adams preukázal neobyčajnú odvahu, keď podpísal severoírsku mierovú dohodu. Nezaručuje totiž základné postuláty IRA - okamžitý odchod britskej armády z Ulsteru ani vytvorenie jednotnej Írskej republiky. Hoci riskoval viac než len osobnú prestíž, uvedomil si, že jedine cesta kompromisov môže vieť k uskutočneniu ideálov írskych republikánov.
MARTIN MÓZER
(Autor je stálym
spolupracovníkom SME)
