Barikády, dlažobné kocky, dym a vrava revolúcie, to všetko majú Francúzi v krvi. Tak ako v revolučných časoch, keď národ krajiny galského kohúta bojoval za svoju Republiku, tak aj dnes, keď potomkovia vtedajších revolucionárov možno menej "poeticky", zato s tou istou vášňou za "ich vec" štrajkujú na letiskách či v kabínkach svojich kamiónov... Celofrancúzsky štrajk stredoškolákov vrcholí práve v týchto dňoch, a je na ministrovi školstva Claudovi Allegrovi, ako na túto výzvu na školskú reformu odpovie. Stredoškoláci už svoje povedali. 15. októbra ich vyšlo do ulíc 500 tisíc, plánovanej veľkej demonštrácie v utorok 20. októbra sa ich zúčastnilo v rozpore s očakávaniami skromnejších 280 tisíc. Najväčšie manifestácie prebehli v Paríži. Oba pochody sa neobišli bez zranených, zatknutých, odsúdených (veľmi promptne už 17. októbra...), rabovania a napadnutí policajtov. Žalobkyňa Michele Bernard-Requinová rebéliu jedného z nich komentovala takto: "Nejde o demonštranta, ktorý sa zmenil na delikventa, ale o delikventa, ktorý delikventom zostal." Incidenty počas pochodov študentom na podpore verejnosti neubrali. Podľa posledného prieskumu ich požiadavky schvaľuje 83 % Francúzov. Tým, čo však skomplikovalo jasné podanie ich zámerov a efektívnosť ich nátlaku, bola paradoxne ich vlastná nejednotnosť. "Celonárodné" koordinačné centrá sa objavili hneď tri (učiteľské odbory sa rozdelili na za- a protiallegrovské skupiny), vidiek sa dištancoval od Paríža. Spontánne vyjadrenie nespokojnosti s nedostatkom vyučujúcich, zlým vybavením škôl a nevyhovujúcim rozvrhom hodín sa zmenilo na politický, organizovaný protest. Paradoxne "skutoční" politici sa v otázke podpory študentov vzácne zhodujú. Pravica si síce na vládnucu ľavicu kritiku neodpustila, podporila však stanovisko socialistov aj komunistov, že snaha ministra Allegra vyjsť gymnazistom v ústrety je správna (jeho prípadný neúspech oslabí vládu Lionela Jospina, čo však pravicu tiež nezarmúti). A čo vlastne minister ponúka? Demokratizáciu študentského života, zníženie počtu vyučovacích hodín, odľahčenie učebného plánu, zmenu v učebných rozvrhoch učiteľov. Väčšina študentov mu však nedôveruje, z vyučujúcich iba polovica. J. Salahová, zvolená predstaviteľka gymnazistov z organizácie Komunistická mládež hovorí: "Demokracia je teraz v uliciach, nie na chodbách ministerstva. Ako sa máme zbližovať s profesormi, keď je nás v triede 35?" Nech už ale francúzski stredoškoláci dosiahnu či nedosiahnu svoje, jasné je, že tradíciu revolučného národa udrží aj jeho najmladšia generácia. LUCIA KAMOĎOVÁ