Legálne odstrániť prezidenta z funkcie je v Rusku neobyčajne zložité. Ak neodstúpi dobrovoľne, ústava z roku 1993 dáva možnosť odvolať prezidenta len v tom prípade, ak sa dopustí ťažkého kriminálneho činu, alebo nie je schopný funkciu vykonávať. Ústava však nešpecifikuje, aký orgán hodnotí kondíciu hlavy štátu a akým spôsobom. Osobitná komisia zložená z poslancov dolnej snemovne ruského parlamentu - Štátnej dumy, už niekoľko mesiacov uskutočňuje vyšetrovanie a vypočúvanie viacerých významných osobností. Pôvodne pripravila obvinenie Borisa Jeľcina z piatich trestných činov:
m Podpísanie tzv. Bielovežských zmlúv, ktoré ukončili existenciu ZSSR.
m Rozstrieľanie sídla vlády - Bieleho domu - v októbri 1993. Pri bojoch, ktoré komisia označuje ako vojnu o moc, zahynulo podľa oficiálnych údajov približne 200 ľudí. Jeľcina poslanci vinia z toho, že ako vrchný veliteľ ozbrojených síl dopustil, aby sa armáda zúčastnila na vnútropolitickom konflikte. Vojvodca Jeľcin je, podľa komisie, takisto zodpovedný za začatie streľby z tankov do budovy plnej civilných osôb.
m Rozpútanie krvavej vojny v Čečensku v decembri 1994 roka. Komisia tu pri vyšetrovaní narazila na značné problémy. Väčšina korunných svedkov (vrátane bývalého ministra obrany Pavla Gračova), odmieta vypovedať a nejestvuje žiadny zákonný mechanizmus, ktorý by ich k tomu donútil. Ďalšou prekážkou, na ktorú poslanci narazili, bola nedostupnosť materiálov týkajúcich sa rozhodnutia o začatí vojenskej operácie v Čečensku 11. decembra 1994.
m Genocída ruského národa .
m Podiel na krachu obranného systému krajiny, prípadne rozpade armády.
Tento týždeň komisia ukončila vyšetrovanie vo veci prvých troch trestných činov a materiály odovzdala obvinenej prezidentskej strane. V súčasnosti treba ešte detailne vyšetriť posledné dva body. Poslanci však váhajú, či sa ešte týmito bodmi zaoberať, pretože, podľa niektorých, stačia tri prvé hriechy. Ak by totiž vyšetrovanie pokračovalo, nemuselo by sa skončiť ani do roku 2000, keď sa v Rusku majú konať prezidentské voľby.
Ak komisia rozhodne, že má v ruke dostatok materiálov, ktoré dokazujú vinu Jeľcina, bude dolná snemovňa hlasovať o začatí procedúry odstránenia prezidenta z funkcie. "Za" sa musí vysloviť 300 poslancov zo 450. Ani potom však Jeľcinovi nič nehrozí. Celá vec bude odovzdaná Ústavnému súdu. Nie je však jasné, ako sa súd postaví k závažným obvineniam po tom, ako sa Jeľcin stane exprezidentom. (epi)
