tkým o fyzické tresty a "sponzorovanie" starších vojakov, čiže peňažné "tresty". Povýšenie na "mazáka" dnes bežne stojí od 1000 do 3000 korún. Vojaci však dokážu rozlíšiť z akej rodiny pochádza vojak, ktorého povyšujú na mazáka a ak pochádza zo sociálne slabšej rodiny, pre ktorú je napríklad 1000 korún veľa, mnohokrát zľavia. Problémom je, že nováčikovia sa vnútorne pripravujú, že budú šikanovaní. Podľa plukovníka Milana Tichého z ministerstva obrany možno trestné činy tohto druhu zaradiť do skupiny tzv. latentných trestných činov, pretože tí, ktorí o takýchto prípadoch vedia, zväčša neplnia oznamovaciu povinnosť. Vojenskú políciu o šikanovaní v mnohých prípadoch informujú až rodičia postihnutých. Preto sa začali vykonávať neočakávané kontroly v jednotkách. Ministerstvo obrany zaviedlo telefónne linky dôvery. Róbert Oberta z Generálneho štábu Armády SR pripomenul, že "úplné odstránenie šikanovania nie je reálne, nesmie to však znamenať, že sa mu ponechá voľný priestor". Podľa neho kolujú medzi mladými mužmi nastupujúcimi na základnú vojenskú službu "zaručené správy" o miere šikanovania v jednotlivých útvaroch. "Niekedy obsahujú racionálne jadro, inokedy ide o nafúknutú bublinu," povedal R. Oberta a dodal, že vnútorná príprava na šikanovanie je prvý omyl v oblasti šikanovania, pretože nikto šikanovanie nemusí trpieť. Po dezercii a porušovaní predpisov v strážnej službe však šikanovanie stále zostáva na treťom mieste v rebríčku trestných činov, ktoré rieši vojenská prokuratúra.