na základe zatykača vydaného v inom členskom štáte Európskej únie - v Španielsku - v súvislosti s vraždami španielskych občanov počas jeho 17-ročnej diktatúry v Chile.

Čílska strana síce oficiálne protestovala proti Pinochetovmu zadržaniu, časť samotnej vládnej koalície kresťanských demokratov a socialistov však s týmto postojom nesúhlasí. Ani diplomatická imunita nechráni podľa nich Pinocheta predtým, aby bol vypočúvaný v súvislosti s porušovaním ľudských práv. Vláda by mala akceptovať právny postup a nemala by z dôvodu zatknutia riskovať medzinárodné spory, vyhlásila napríklad vládna Socialistická strana.

Podľa švédskej ministerky zahraničných vecí Anny Lindhovej sa tí, ktorí sú obviňovaní z porušovania ľudských práv, skôr alebo neskôr musia zodpovedať za svoje skutky. Na zdržanlivosť vyzval bývalý poľský disident a šéfredaktor denníka Gazeta Wyborcza Adam Michnik. Španieli by si podľa neho mali spomenúť na dôvody, ktoré im velili vzdať sa zúčtovania za obete frankistickej diktatúry. Bolo to práve Španielsko, ktoré prvé použilo ten možno "najlepší vynález posledných desaťročí nášho storočia - demontáž diktatúry prostredníctvom rozhovorov a kompromisov," napísal Michnik.

Aj čílsky prezident Eduardo Frei pripomenul Španielom ich vlastnú minulosť. Podľa Freia má každý člen čílskeho parlamentu diplomatickú imunitu a tá platí aj pre doživotného senátora Pinocheta. Štátny tajomník britského ministerstva vnútra Alun Michael oponuje tým, že diplomatický pas "nezaručuje nutne diplomatickú imunitu". Podľa jeho slov majú španielske úrady 40 dní na to, aby požiadali o Pinochetovo vydanie.

Pinochet má proti sebe zdatných súperov. O jeho zaistenie požiadali dvaja španielski vyšetrujúci sudcovia - Manuel García Castellón a Baltasar Garzón. Tí chcú Pinocheta vypočuť v súvislosti s operáciou Kondor, v rámci ktorej údajne vojenské režimy oboch krajín koordinovali represívne akcie proti ľavici. Hlavne sudca Garsón je známy svojimi kontroverznými akciami. Prvýkrát v povojnovej španielskej histórii dosiahol odsúdenie člena bývalej socialistickej vlády premiéra Felipe Gonzáleza. Bývalý španielsky minister vnútra José Barrionuevo bol nedávno v súvislosti so štátnym terorom proti baskickej teroristickej organizácii ETA odsúdený na desať rokov.

(mim, ČTK)