Pán Marián Tkáč, odporca Klausových federálnych reforiem a z toho vyplývajúcej požiadavky pre obyvateľov ČSFR, aby si uťahovali opasok, predkladal obyvateľom ponovembrového Slovenska odlišné prístupy k hospodárskej reforme. Bol propagátorom štátnych a štátom podporovaných investícií do ekonomiky. Ak by štát určitým spôsobom podnietil investičný cyklus, zároveň by tým podnietil tvorbu nových pracovných príležitostí, presviedčal Tkáč slovenskú verejnosť vo svojich početných článkoch. Bol propagátorom výstavby diaľníc, podľa neho 10 km dialníc zamestná najmenej päťtisíc ľudí a títo zamestnanci budú platiť dane a z ich daní sa budú vyplácať podpory nezamestnaným. Tkáč predpokladal vládne pôžičky s nízkym úrokom, infláciu chcel brzdiť cenovou reguláciu. Tak povzbudivo zneli Tkáčove slová a kontrastovali s reštrikčnými Klausovými opatreniami.
Tkáč tvrdil, že mu ide o uplatnenie princípov sociálne trhovej ekonomiky v súlade s encyklikou Centisimus Annus pápeža Jána Pavla II. Presviedčal verejnosť, že federálne transfery na Slovensko sú kompenzované príjmami z federálnych podnikov a obrovskými výdavkami Slovenska na federálnu byrokraciu. Vyvracal výpočty Čarnogurského vlády, podľa ktorých samostatnému Slovensku bude ročne chýbať v štátnych financiách 15 mld Sk. Známy je naivný Tkáčov projekt menovej odluky, podľa ktorej sa malo federálne obeživo plynule vymieňať za nové obeživo oboch štátov. Obhajoval ho argumentom o nízkom podiele hotovosti na celkovom objeme penazí. Jeho kariéra v NBS utrpela na jeseň 1993 aférou s indiánskou zmenkou za 4 mil. USD, za ktorú Marián Tkáč v mene NBS prevzal záruku, čo bolo v rozpore s kompetenciou centrálnej banky. Tkáč konal v dobrom úmysle podporiť slovenský export skla, ale jeho avanturistický čin sa podobal jeho prístupu k ekonomike. Praktická politika Mečiarovej vlády mu už po roku slovenskej štátnosti začala liezť na nervy, vo februári 1994 podrobil vtedajšiu vládnu garnitúru kritike v novinách Slovenský národ. Poukázal na škandály ako začínajúce útoky na prezidenta Michala Kováča a na neschopnosť vypracovať vlastnú koncepciu hospodárskej politiky. Vzápätí bol Marián Tkáč z postu viceguvernéra NBS parlamentom obrovskou väčšinou poslancov všetkých politických strán odvolaný. Model mohutných infraštruktúrnych investícií podľa vízií pána Tkáča rozbehla naplno Mečiarova tretia vláda, podobne si počína pri riešení nezamestnanosti verejnoprospešnými prácami, ktoré tiež Tkáč propagoval. Dali by sa nájsť ďalšie prvky v Mečiarovej hospodárskej politike, ktoré najprv načrtol Tkáč.
Tkáčovi to však nebráni, aby teraz kritizoval výsledky Mečiarovej hospodárskej politiky, ktoré do značnej miery od roku 1990 propagoval. Urobil tak na nedávnom stretnutí slovenskej inteligencie Trenčianskych Tepliciach, kde povedal, že Slovensko čaká ďalší rast spotrebiteľských cien, znižovanie životnej úrovne a rast nezamestnanosti. Predpoklady na rýchle prekonanie ťažkostí nastanú, ak ľud tejto krajiny bude o veciach správne informovaný, povedal Tkáč na tomto stretnutí národných konzervatívcov. Aktuálny recept pána Tkáča slovenskému ľudu: aby prejavil trpezlivosť a skromnosť, áno, hovorí sa tomu utiahnutie opaskov, takto jeho vystúpenie zo stretnutia inteligencie priniesla TASR. Marián Tkáč sa tak dopracoval za sedem rokov k ponovembrovej rétorike Václava Klausa. Kruh sa uzavrel. JURAJ VECHTER
