Závody SNP, a.s. Žiar nad Hronom (ZSNP), vykázali za prvý polrok stratu vo výške 234 mil. a počas júla a augusta sa strata zvýšila o 80 mil. Sk. Počas prvého polroka výnosy spoločnosti predstavovali iba 1,4 mld Sk v porovnaní s rovnakým obdobím vlani je to pokles o 460 mil. Sk. Prepad vo výnosoch spôsobila aj nedisciplína ruských odberateľov. Stratu zapríčinila záporná bilancia finančných operácií spôsobená nákladmi na úvery. Hospodárenie ZSNP ovplyvnila aj stále nevyriešená reštrukturalizácia úverového a investičného zaťaženia, prebiehajúca likvidácia závodu Kysličnikáreň a súčasná situácia v slovenskom strojárstve, oznámil to predstaviteľ spoločnosti. Spoločnosť vykonala úsporné opatrenia v investovaní. Ku koncu roka 1997 spoločnosť evidovala investičné úvery vo výške 3,2 mld Sk a prevádzkové úvery za necelú miliardu. Úverová zaťaženosť tak ku koncu roka dosiahla tri štvrtiny základného imania. Väčšinu domácich úverov poskytli podniku Všeobecná úverová banka, a. s., a Slovenská sporiteľňa, a. s. ZSNP vyrába z hliníka niektoré finálne výrobky ako okenné rámy, žalúzie, stropné podhľady, tuby na krémy a zubné pasty. Ďalšie finálne výrobky ako hliníkové drôty a profily vyrába Alufinal, a. s.

Hliníkáreň bola predaná za investičné sľuby

ZSNP boli čiastočne privatizované kupónovou metódou. O doprivatizácii podniku sa rozhodlo 9. júla. Prezídium FNM SR vtedy predalo 74 % akcií ZSNP spoločnosti Žiarske hutnícke konzorcium (ŽHK) za 1,065 mld Sk. Táto cena môže byť znížená o vykonané investície. Akcie s nominálnou hodnotou 1000 Sk sa tak predali po 150 Sk. Ivan Mikloš, vtedajší člen dozornej rady FNM, povedal, že ŽHK získalo ZSNP vlastne za 65 mil. Sk, lebo investovať sa v spoločnosti musí, navyše horizont splnenia investícií je dohodnutý na rok 2003. Milan Rehák, predseda Výkonného výboru FNM na margo rozhodnutia FNM uviedol, že FNM SR dostal 12 privatizačných projektov na privatizáciu ZSNP. FNM SR uprednostnil domáci subjekt, ktorý sa zaručil, že zamestnancom umožní upísať minimálne 40 percent akcií, čo je zákonná požiadavka. Okrem toho podľa Reháka mal perspektívne zabezpečené zdroje na realizáciu rozvojových programov ZSNP, čoho zárukou je práve Všeobecná sociálna poisťovňa, a.s. Dodal, že FNM SR dostal lukratívne projekty aj zo zahraničia, ale subjekty, ktoré ich predložili, neboli ochotné rokovať s FNM SR o tom, či budú investovať do spomínaných rozvojových programov hlinikárne. Ich zástupcovia boli ochotní rokovať len so zástupcami už sprivatizovanej spoločnosti, povedal Rehák.

Minister Milan Cagala o privatizácii ZSNP povedal, že manažment, ktorý pre ZSNP už veľa urobil, má právo vstúpiť do privatizácie. Povedal, že vstup Všeobecnej sociálnej poisťovne TATRY, a.s. Bratislava, do tohto procesu je prínosom. Táto poisťovňa bude v budúcnosti aj bankovou spoločnosťou. Prepojenie banky na takýto veľký priemyslový komplex je úplne ideálne, dodal Cagala. Treba pripomenúť, že uvedená poisťovňa založila doplnkovú dôchodkovú poisťovňu Tatry Sympatia. Tá pôsobí od roku 1997 vo vybraných podnikoch, spravuje vyše 60 tisíc zamestnancom penzijné doplnkové poistenie, jej bilančná suma dosiahla 370 mil. Sk.

Manažérska spoločnosť ovláda ZSNP

Zakladateľmi ŽHK je ŽHS, a.s. Žiar nad Hronom, (Žiarska hutnícka spoločnosť založená vrcholovým manažmentom ZSNP) a Všeobecná sociálna poisťovňa TATRY, a.s. Bratislava. Menší vlastnícky podiel v ňom má aj mesto Žiar nad Hronom a susedná obec Ladomerská Vieska. ŽHS sa zaviazala, že minimálne 51 % svojich akcií ponúkne zamestnancom. Začiatkom septembra mohli zamestanci upisovať až 15 tisíc akcií ŽHS, ale tí svoje práva využili iba na 72 % a vzápätí manažment upísal zvyšné akcie. Z vyše 6 000 zamestnancov upísalo akcie ŽHS 2000 zamestnancov. Jeden zamestnanec mohol upísať najviac 4 akcie ŽHS s nominálnou hodnotou 100 Sk. Radoví zamestnanci tak v spoločnosti ŽHS budú mať iba 44 % hlasovacích práv. Spoločnosť ŽHS má teraz základné imanie 2,5 mil. Sk a fakticky ovláda ZSNP so základným imaním 5,8 mld Sk. Výkonná riaditeľka ŽHS povedala, že ŽHS vlastní také akcionárske práva, ktoré sú zárukou kontinuity profesijného a odborného riadenia spoločností ZSNP. Prv realizovalo výkon akcionárskych práv Ministerstvo hospodárstva SR.

Banky neprejavili o investovanie v ZSNP záujem

Až na náhradnom mimoriadnom valnom zhromaždení ZSNP v polovici septembra sa rozhodlo o zvýšení základného imania spoločnosti o 2,6 mld Sk na 8,4 mld Sk. Za tento návrh hlasovali všetci zúčastnení akcionári. Akcionári sa dohodli, že sa bude upisovať v dvoch kolách, najprv doterajší akcionári a v druhom kole nebude obmedzenie. Na tomto valnom zhromaždení boli odsúhlasené zmeny v stanovách spoločnosti. Okrem ŽHK majú v ZSNP účasť aj Slovenské elektrárne, a. s. (takmer 8 % akcií) a VÚB Invest, a. s. Bratislava. Drobní akcionári, ktorí spolu vlastnia 8 % akcií sa na tomto valnom zhromaždení nezúčastnili. Cena akcií ZSNP klesla na 70 Sk, pred rokom bola vyše 200 Sk a v roku 1995 až 600 Sk.

Cieľom navýšenia základného imania malo byť aj zmenšenie úverového zaťaženia spoločnosti. Počítalo sa s investovaním hlavných veriteľov - VÚB a Slovenskej sporiteľne do akcií ZSNP. Predstaviteľ sporiteľne povedal, že o takej významnej investícii musí rozhodnúť valné zhromaždenie (kontroluje ho FNM SR). Potom, čo sa minulý týždeň posledný pokus zvýšiť základné imanie Závodov SNP skončil neúspešne, podpredseda predstavenstva Stanislav Drgoňa povedal, že nevylučuje ďalší pokus. Drgoňa čaká na prístup novej vlády k revitalizácii podnikov. O navýšení základného imania ZSNP sa hovorí ako o forme revitalizácie potom, čo sa revitalizácie podľa zvláštneho zákona nerozbehli. Zástupca Všeobecnej sociálnej poisťovne TATRY, a.s., povedal, že jednou z možností oddlženia ZSNP je predaj účasti v dcérskej spoločnosti Slovalco, a.s.

Slovalco, a.s. Žiar nad Hronom, je spoločnosť patriaca do skupiny podnikov ZSNP, za prvý polrok dosiahla predaj za takmer 4 mld Sk, z toho 87 % smerovalo na export. Zisk Slovalco za toto obdobie dosiahol 300 mil. Sk, je to najziskovejšia spoločnosť zo skupiny spoločností ZSNP. Slovalco vyrába čistý hliník, minulý rok ho vyrobila 112 tisíc ton. Slovalco získalo úver od banky BERD vo výške 110 mil. USD, na modernizáciu elekrolýznej výroby hliníka, ktorá sa dokončila v roku 1995. Z tohto úveru sa už splatilo 30 mil. USD.

JURAJ ĎURČENKA