na dodávku elektriny do domácnosti pohybujú okolo 2,60 Sk/kWh, pre malé podniky sú okolo 2 Sk/kWh a pre veľkoodberateľov, ako sú hutnícke kombináty, okolo 1,30 Sk/kWh. V súčasnosti sa za kilowathodinu pri najbežnejšej bytovej sadzbe B platí 99 halierov.
Ak vezmeme do úvahy rastúcu kúpnu silu vyjadrenú nominálnou mzdou, je vlastne elektrina pre obyvateľstvo lacnejšia ako v roku 1990, keď stála kilowathodina 45 halierov pri tejto sadzbe. Priemerné mzdy totiž vzrástli od roku 1990 viac ako 2,5-krát.
Zodpovednosť za cenovú deformáciu a odmietanie cenových úprav prisúdil Dohňanský politikom a volebnému cyklu s poukázaním na to, že bolo už vypracované množstvo návrhov, ktoré vláda alebo MF SR odmietli. Odborníci očakávajú, že nová vláda bude rešpektovať objektívne fakty a postupne, systémovo - vrátane oblasti sociálnej - ceny upraví. Nejde len o pomery malo- a veľkoodberu, ale aj o cenové, prípadne daňové pomery medzi plynom, uhlím a elektrinou, teplou vodou a vykurovaním, centrálnym zásobovaním teplom (CZT) a individuálnym vykurovaním. Energie u nás okrem benzínu a nafty sú zdaňované nižšou sadzbou DPH - 6 %, a v doporučeniach EÚ je, aby sa zvýhodnená sadzba nepoužívala na bežné životné potreby. V ČR preradili energie do sadzby 22 % začiatkom tohto roka.
V apríli 1998 povedal generálny riaditeľ Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení František Bruckmayer, že ceny energie na Slovensku nemajú stabilizačný, motivačný ani úsporný efekt. Tiež priznal, že súčasné ceny energie síce predstavujú pre slovenské podniky konkurenčnú výhodu, ale pre SE to znamená jednoznačnú konkurenčnú nevýhodu. Sociálny zmier v minulosti bol udržiavaný za cenu niektorých deformačných prvkov vrátane cien energie. S otázkou liberalizácie cien energie sa podľa Bruckmayera musí vysrovnať akákoľvek vláda. Zreálnenie cien elektriny presadzoval aj bývalý generálny riaditeľ SE Karol Česnek, aj jeho nástupca Tibor Mikuš. Ešte v apríli tohto roka Mikuš upozornil na regulované predajné ceny elektriny a pokles zisku SE na desatinu z úrovne z roku 1993. Potom, keď sa začal Mikuš politicky angažovať (kandidoval za HZDS), sa venoval viac podpore občianskej iniciatívy za vypísanie referenda o neprivatizovaní energetických a plynárenských podnikov. V tejto iniciatíve sa tvrdilo, že neprivatizácia energetických podnikov je "zárukou zabezpečovania rozvojových programov cestou optimalizácie tarifného systému v energetike".
V priebehu jedného alebo dvoch volebných období NR SR by sa mohli ceny energií zreálniť, aby zodpovedali výrobným nákladom. Domácnosti teraz hradia len zhruba 40 % skutočných nákladov. Cenová deformácia nemotivuje k úsporám energie a návratnosť racionalizačných investícií je potom problematická, povedal Dohňanský.
Cenu energií treba upravovať synchrónne, lebo najmä domácnosti, ale aj ostatný verejný a súkromný sektor budú investovať napr. do zmeny vykurovacieho média, ak by sa zvyšovala len cena jedného druhu energie. Vidieť to na snahách niektorých nájomníkov odpojiť sa od CZT a riešiť si vykurovanie plynom. Takisto pri investíciách do vykurovania elektrinou podlahovými zdrojmi sa môže stať, že vykurovanie sa po zvýšení cien stane neefektívne.
JURAJ ĎURČENKA
