Stredajšia tlačová beseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) mala za cieľ poskytnúť objektívnu informáciu o situácii v poľnohospodárstve a potravinárstve, ako v jej úvode povedal predseda SPPK Ján Paciga. Najprv ocenil prístup rezortu pôdohospodárstva za vládne opatrenia pri ochrane domácich producentov pred dumpingovými dovozmi potravinárskej pšenice. Zároveň Paciga žiada ministra pôdohospodárstva o prolongáciu zmlúv so Štátnym fondom trhovej regulácie (ŠFTR) pri nákupe potravinárskej pšenice. Na základe požiadavky Slovenského mliekarenského zväzu chce Paciga prerokovať s ministerstvom a so ŠFTR možnosť podpory ďalšieho vývozu syrov, sušeného mlieka a masla aj za okolností, že úhrada bude poukázaná až začiatkom budúceho roka. SPPK konštatuje, že v prípade 8% krátenia dotácií na základe rozpočtových opatrení vznikne v poľnohospodárstve krízový až kolapsový stav už v novembri a decembri. Paciga pripomenul, že poľnohospodári udržujú sociálny zmier napriek tomu, že priemerná mzda v poľnohospodárstve dosahuje len 79 percent úrovne priemernej mzdy v ekonomike. Predstavenstvo SPPK predpokladá v agropotravinárskom sektore za tento rok horší hospodársky výsledok oproti vlaňajšku: očakáva, že strata, ktorá v roku 1997 dosiahla 960 miliónov Sk, sa ešte zvýši.
Potom Emil Dufala, ústredný riaditeľ SPPK informoval o stave jesenných prác, ktoré sú asi o dva týždne oneskorené vinou počasia. Viazne zber cukrovej repy, pred týždňom bola zobraná z 10 % plôch, ešte menší podiel predstavujú plochy, na ktorých bola vylámaná kukurica na zrno. Aj zber slnečnice, ktorá sa tento rok zberá v rekordnom množstve, viazne. Viazne zakladanie novej úrody, siatie ozimín. Dufala pripomenul, že vyše 20 tisíc ton obilia nebude môcť byť zožatých v dôsledku podmáčania pôdy, najmä na východnom Slovensku - ide asi o pol percenta všetkej úrody obilia.
Trvá prebytok
najmä kŕmneho obilia
Dufala konštatoval, že po vykonanej inventarizácii úrody obilnín a vzhľadom na stály pokles stavu ošípaných a hovädzieho dobytka vznikol u nás prebytok obilnín vo výške 535 tisíc ton. Treba poznamenať, že bez kukurice sa u nás urodilo tento rok vyše 2,9 milióna ton obilnín. Túto situáciu sa roľníci snažia eliminovať nákupom prasničiek, horšie je to pri hovädzom dobytku, kde je produkčný dlhší, upozornil Dufala. Do verejných skladov sa nakúpilo k 12. októbru iba 61 tisíc ton obilia. (Ich kapacity sú asi desaťkrát vyššie). Prevažne ide o potravinársku pšenicu a asi 30 tisíc ton sa nakúpilo vo forme štátneho intervenčného nákupu, ktorý vykonáva Štátny fond trhovej regulácie (ŠFTR). Príčinu viaznuceho nákupu do verejných skladov vidí Dufala vo vysokých úrokových mierach, ktoré dosiahli 30 %. Uskladniť obilie do verejného skladu má zmysel, keď si roľník na skladiskový list, ktorý mu verejný sklad vydá, môže od banky požičať peniaze. Aj keď bonifikačný výnos ministerstvo pôdohospodárstva začiatkom októbra vydalo, možno na základe neho preplatiť úrok vo výške diskontnej sadzby (8,8 %), maximálne 12 %. Roľníkovi vzhľadom na trhovú úrokovú sadzbu zostane platiť úrok okolo 20 %, čo je neprijateľné pre roľníkov, ale aj pre spracovateľov pšenice, upozornil Dufala.
Klesla cukornatosť repy
Cukrovej repy, ktorá sa teraz zberá, bolo zasiatej menej ako vlani, ale podľa prepočtov sa malo vyrobiť 175 tisíc ton cukru, to by malo stačiť pre slovenskú spotrebu. Lenže podľa posledných zistení na poliach klesla cukornatosť repy z predpokladaných 16 % na 14 %. Dufala ďalej pripomenul, že sa má zobrať 115 tisíc ton slnečnicového semena, tento objem sa na Slovensku nedá spracovať, preto licenčná komisia ministerstva hospodárstva uvoľnila 40 tisíc ton na export.
Na Slovenskom trhu má podľa Dufalu chýbať asi 6500 ton bravčového mäsa. Súčasné zvýšené ceny bravčového mäsa súvisia s potrebou jeho dovozu. Podľa Dufalu však nedostatok mäsa nehrozí, lebo funguje zástupný efekt, ľudia kupujú lacnejšie hydinové mäso. Spotreba mäsa sa na Slovensku nedá dobre odhadovať, lebo tu je veľa drobnochovateľov-samozásobiteľov. Odhaduje sa, že až 20 % bravčového dobytka a hydiny sa chová týmto spôsobom.
Hospodárenia niektorých
podnikov ukončil exekútor
Ivan Oravec, predseda Zväzu poľnohospodárskych družstiev povedal, že družstevní poľnohospodári nastúpili od roku 1995 trend znižovania strát vo svojom hospodárení. Ale tento rok stúpla cena peňazí na Slovensku a na európskom trhu obilnín nastal pokles cien. Družstevníci sú nútení predávať obilie aj pod výrobné ceny. Potravinárska pšenica sa predáva z núdze aj za 3500 Sk za tonu, je to podcenenie práce roľníka, povedal Oravec. V cukrovej repe je taká situácia, že v dôsledku zníženej cukornatosti sa bude vykupovať iba za 600 Sk za tonu, takáto cena bola v roku 1989. Preto prvovýrobe chýbajú peniaze za úrodu a ešte sa majú krátiť dotácie. Oravec priznal, že vo vzťahu k výkupným a zásobovacím poľnohospodárskym firmám majú družstvá také dlhy a pohľadávky, že peňažné toky už prestali a zostali iba tovarové. Družstevníkom chýba nezaplatených 5 mld Sk za ich produkty a teraz hrozí že prídu o 1 mld dotácií. Potom aj najlepšie družstvá budú mať problémy s výplatami, pripomenul Oravec. Všetky platby družstevníkom sa oneskorujú, ale za naftu treba platiť ihneď. Finančná situácia sa zhoršuje, k družstevníkom nastupujú exekútori a likvidátori. Exekútor ako prvé predáva poľnohospodárske stroje, ak ich roľník nemá - končí.
Niektorí výrobcovia
zanedbávajú obchodnú politiku
Mliekarenské podniky evidujú zásoby mliekarských výrobkov, sušeného mlieka, masla, syrov. Mliekari žiadajú najmä na export syrov dotácie od štátu, avšak ten nemá dosť peňazí. Mliekari chcú vyviezť tieto výrobky, aby ich nemuseli skladovať.
Na otázku SME o možnosti väčšej podpory exportu mlieka a mliečnych výrobkov Marián Lipka povedal, že export mliečnych výrobkov stojí ŠFTR polovicu všetkých rozpočtovaných financií - asi 320 mil. Sk. To potvrdil aj riaditeľ ŠFTR Peter Harag a navrhuje tlačiť na domácich výrobcov, aby bojovali so zahraničnou konkurenciou a realizovali svoj export za výhodnejšie ceny a nespoliehali sa na dotácie. Tiež treba sledovať, aby na našom trhu nestúpal podiel zahraničných mliečnych výrobkov. Slovensko zdedilo po ČSFR systém záväzkov voči WTO, v ktorých je stanovené, akú vysokú štátnu podporu exportu možno použiť, a sú tam dohodnuté aj kvóty na jednotlivé komodity. Harag kritizoval, že pre niektorých podnikateľov je výhodné expedovať kamióny mliečnych výrobkov s exportnou podporou do zahraničia namiesto toho, aby robili aktívnu obchodnú politiku doma.
V ŠFTR chýba
nakontrahovaná pšenica
Harag reagoval na situáciu vo výkupe pšenice od ŠFTR, povedal, že roľníci dostali na jar preddavky vo výške 2000 Sk za tonu kontrahovanej potravinárskej pšenice. Nakontrahované bolo 213 tisíc ton potravinárskej pšenice a skutočne sa dodalo 124 tisíc ton. Svoje povinnosti si doteraz voči ŠFTR vyše 300 roľníckych subjektov nesplnilo, z toho vyše 80 roľníkov hospodáriacich ako fyzické osoby. ŠFTR preto chýba 190 mil. Sk. Existujú aj nevysporiadané záväzky roľníkov voči ŠFTR aj z roku 1996. Harag nabádal, aby SPPK iniciovala plnenie dodávok pšenice inými subjektmi, ktoré sú schopné dodať pšenicu do ŠFTR v požadovanej kvalite. Potom by dlžníci vyplatili zálohu týmto dodávateľom. Upozornil, že ŠFTR asi pristúpi k sankciám voči neplničom záväzkov. JURAJ ĎURČENKA
