Pri účastinách podnikov zo Strednej a Východnej Európy sa aktéri na medzinárodných parketoch orientujú v prvom rade podľa rámcových politických a ekonomických podmienok v príslušnom štáte. Až neskôr si berú pod lupu hospodárske vyhliadky tej či onej akciovej spoločnosti. Vplyv neistej všeobecnej domácej hospodárskej a politickej situácie zacítili na vlastnej koži napríklad akcie českých podnikov kótované na nemeckej burze. V poslednom čase došlo po zmene vlády pri mnohých účastinách k obrovskému prepadu kurzov. Napríklad Komerční banka mala podľa údajov v odbornom časopise Boerse Online 13. októbra hodnotu 7,30 DEM - čo je podozrivo blízko k negatívnemu rekordu za posledný burzový rok - 4,60 DEM, a na hony vzdialené od pozitívneho rekordu za uplynulých 12 mesiacov, 34,50 DEM. Podobný neradostný vývoj zaznamenali ďalšie české účastiny.
Exemplárnym prípadom dominantného účinku rámcových politických a ekonomických podmienok na kurz stredo- a východoeurópskych akcií je však Slovensko. Od rozhodnutia EÚ a NATO, že Mečiar, jeho koalícia - a tým celá krajina - nemajú ani nádych šance dostať sa do transatlantických štruktúr, poznajú kurzy slovenských účastín, kótované v Nemecku, jediný smer: strmo nadol.
Podľa údajov v časopise Boerse online klesol kurz Slovakofarmy k 13. októbru oproti 6. októbru o 4,55 % na 105 DEM, Slovnaftu o 9,97 % na 27 DEM, Váhostavu Žilina o 0,42 % na 23,90 DEM a VSŽ o 7,41 % na 12,50 DEM. Jedine Nafta Gbely zostala na úrovni 23 DEM. Všetky slovenské akcie sa pritom nachádzajú na najnižšej úrovni za posledný burzový rok.
Tohtoročný crash slovenských akcií sa dá najlepšie dokumentovať týmito údajmi. 30. decembra 1997, teda posledný vlaňajší obchodovací deň, mala Nafta Gbely 64,50 DEM (pričom maximálna hodnota v celom roku 1997 bola 100 DEM a minimálna 60 DEM), Slovakofarma 222 DEM (271/210), Slovnaft 45,30 (52/36,50) DEM, Váhostav Žilina 70,50 DEM (119/70) a VSŽ 36 DEM 39,50/27).
JÁN ŠALGOVIČ, Mníchov
