Macedónsko, ktorého občania v nedeľu odovzdajú svoj hlas v prvom kole riadnych parlamentných volieb, je v širšom povedomí vnímané ako jediná republika bývalého juhoslovanského zväzu, ktorá z neho "vyviazla" bez krviprelievania. Macedónsko je zároveň najchudobnejšou republikou bývalej Juhoslávie, nemá ani prístup k moru, ani suroviny. Podľa agentúry Reuters dosahuje priemerný plat výšku 400 nemeckých mariek, kým prenájom bytu môže stáť až 300 mariek mesačne. Táto zatiaľ relatívne pokojná 2-miliónová krajina leží medzi Juhosláviou, Albánskom, Gréckom a Bulharskom a momentálne žije v obavách z následkov kosovského požiaru. Macedónsko obýva asi 23-percentná albánska menšina, ktorej rady sa rozrástli prílevom utečencov z Kosova. Albánska komunita dnes tvrdí, že predstavuje až 40 percent obyvateľov štátu a v jej mene sa snažia hovoriť i radikálne politické sily, ktoré však (zatiaľ) nemajú územné požiadavky. Aj tu sa však prihlásila s bombovými akciami Kosovská oslobodzovacia armáda, ktorá má základne v susednom Kosove i Albánsku. A aj tu sú politické sily, ktoré nemajú Albáncov v láske a zo súčasného napätia môžu profitovať.
V krajine, ktorú srbsko-čiernohorská Juhoslávia uznala až v roku 1996, však hliadkujú mierové zbory OSN (UNPREPED) a približne tisícka modrých prílb tu zostane ešte aspoň do januára budúceho roka. Pôvodne bola problémom najmä hrozba zo strany Srbska (spoločná hranica dodnes čaká na definitívne vyrovnanie). Dnes je tu tieň Kosova.
Prvé voľby v samostatnom Macedónsku sa konali v roku 1994 a vtedy tu presvedčivo zvíťazila ľavicová trojčlenná koalícia Aliancia pre Macedónsko. Dnes však zrejme dôjde k obratu a nástupu pravice. Podľa predvolebných prieskumov, vrátane vládnych, má najväčšie šance pravicová nacionalistická strana VMRO-DPMNE, ktorá sa v posledných voľbách vôbec nedostala do parlamentu. Táto strana je tradične spájaná s antialbánskymi náladami a má priateľské kontakty v susednom Bulharsku. VMRO-DPMNE sa tentoraz spojila s populárnou a perspektívnou osobnosťou - Vasilym Topurkovským, právnikom a ekonómom, ktorý na jar založil vlastnú Stranu demokratickej alternatívy. Spojenie umierneného liberála s nacionalistickou silou je údajne plusom pre obe strany - Topurkovski, ktorého uznávajú v zahraničí, si získal podporu domácich más a nacionalisti zase umiernenejšiu tvár, ktorá zvýši ich kredit. Podľa svojich politických spojencov z VMRO by mal byť "mostom medzi nami a etnickými Albáncami. Ukázať nám spôsoby, ako spolu žiť, vládnuť a prosperovať". 55-ročný profesor práv vytvoril alternatívny plán ekonomickej reformy, ktorý by mal založiť základy na obrat krajiny, ktorej ekonomika utrpela embargom voči Juhoslávii, k väčšej prosperite. Bol členom poslednej juhoslovanskej vlády pred rozpadom SFRJ, dnes je osobnosťou uznávanou v zahraničí a svojim krajanom sľubuje západné investície vo výške 1 miliardy amerických dolárov na podporu poľnohospodárstva a chovu dobytka. "Topurkovski je nepochybne hviezdou týchto volieb," povedal Reuters nemenovaný západný diplomat.
BAŠA JAVŮRKOVÁ