Na spätnej vlne hudby 80. rokov sa dnes unáša kadekto. Taliansky spevák Albano Carrisi (54), ktorý by to vďaka niekdajšiemu spoluúčinkovaniu s manželkou Rominou Powerovou mohol dokázať "ľavou zadnou", je z mála výnimiek. Namiesto hitov z obdobia, keď si pôvodné krstné meno upravil na Al Bano, sa vracia ku svojim klasickým koreňom. Opernému spevu, ktorý znie na jeho novom albume Concerto classico, sa venoval ešte pred dráhou interpreta populárnej hudby. "Každé ľudské stvorenie robí vždy to, na čo sa v danej chvíli cíti. Zakaždým, keď som spieval určitý štýl, odkrýval som stránku svojho života. V jedinom žánri by som sa cítil uväznený, z hudby mám rád všetky štyri ročné obdobia," povedal včera v Bratislave pre SME. "Keď ma počuli moji priatelia z opery, vždy tvrdili, že mám hlas ukradnutý z ich lyriky. Pre mňa je spev jeden z najväčších zázrakov v živote človeka. A svoj nový album považujem za historickú prechádzku v krajine opery, ktorá je hudobnou chrbticou spevňujúcou každý ľudský krok." Už takmer štyri roky ráta Carrisi svoj život na dni po strate milovanej dcéry, ktorá (vtedy 23-ročná) v januári 1995 zmizla bez stopy. Dodnes nevedia, či je mŕtva, alebo ju spútali osídla nebezpečnej sekty, a pre novinárov platí striktný zákaz jatriť boľavé miesto v duši. Milovník architektúry, ktorý už sám navrhol stavbu kostolíka, vybavenie reštaurácie i zariadenie nahrávacieho štúdia, o deťoch vo všeobecnosti hovorí rád. "Počas práce v štúdiu akoby sa ešte len dieťa rodilo v placente matky a na živých vystúpeniach už predvádza, že sa naučilo chodiť," reaguje na otázku, v čom cíti rozdiely medzi spievaním v štúdiu a na javisku. V sídle rodiny v prímorskej vinici na juhu Talianska produkuje Carrisi víno s etiketou vlastného mena: "Bolo to posledné želanie môjho otca, a tak udržiavam starú tradíciu. Nebolo to ťažké. Narodil som sa na miestach, kde je viac vína ako vody. Prvý prameň, ktorý vidíte, je od matky a druhým je réva."
DALIBOR HLADÍK
