Corno, keď vyhrá, sa chová ako grand, v opačnom prípade zvykne "zdúchnuť." Včera mal dobrý deň, bol uznanlivý. "Viem, že Ružomberok má dve zranené pivotky (Janoštinová, Hiráková - pozn. red.), ja som mohol točiť štyri vysoké basketbalistky. To rozhodlo, slovenský tím je stále veľmi silný," konštatoval Talian so šviháckymi fúzikmi. Čísla nepustia, prevaha centimetrov hovorila jasne v prospech Coma - Brazílčanka de Oliveirová 197 cm, Francúzka Fijalkowska 195 cm, Talianka Paparazzová 193 cm, Litovčanka Streimikyte 191 cm, kontra Sviščovová 197 cm, Kováčová 190 cm. Pivotský post suplovala v domácich farbách aj Godályová (185 cm). Suma sumárum 776 cm proti 482 cm pod košom. Como začalo hrať zo začiatku na tri pivotky... "K hre na rýchly protiútok sme sa dostali sme-tam iba v druhom polčase, ani zďaleka sme nedokázali doskakovať. Sviščovová hrdinsky mlela z posledného. Čo z toho, že to bol výborný zápas, keď sme vlastne stratili, čo sme so šťastím v Pécsi získali (Ružomberok vyhral 69:68 - pozn. red.)," nebola príliš do reči ružomberskej kormidelníčke Natálii Hejkovej. Napriek tomu mohli jej zverenky vyhrať, väčšinu druhého polčasu si udržiavali mierny náskok. Posledný útok, ktorý ešte mohol znamenať víťazstvo, Ružomberčanky totálne domotali. "O takom čase musí družstvo hrať presne ako hodinky a do bodky splniť stratégiu. Moje dievčatá sa začali ponúkať, ani sme sa nedostali k streľbe. Mali sme rozohrávať tak, aby sa v posledných desiatich sekundách uvoľnila pod kôš buď jedna vysoká hráčka, asi Sviščovová, ak by ju prikryli, mala to urobiť Marenčíková," vysvetľovala taktiku N. Hejková. Hráčky nášho majstra sa však "tmolili" okolo šestky, loptu si podávali ako horúci zemiak, chýbala odvaha.
Elán akoby sa tentoraz vytratil aj z ružomberských tribún. Fanúšikovia "žabiek" videli skvelý zápas, ich hráčky si zaslúžili potlesk, a nie húfny odchod z tribún bez pocty.
PETER FUKATSCH,
Ružomberok
